Sedemdesiatnik Samuel Boldocký

Samuel Boldocký – portrét z roku 2005

Tohtoročný štvrtok 25. apríla pre Samuela Boldockého bol významným i preto, lebo od tohto dňa tento náš profesor, literárny kritik, jazykovedec, zostavovateľ učebníc a antológií, prekladateľ a spoločenský pracovník na svojich pleciach nesie sedem krížikov životného údelu.

Zo základných biografických prvkov uvedieme iba skrátka, že Samuel Boldocký v rokoch 1958 až 1963 absolvoval pedagogickú školu v Báčskom Petrovci, v rokoch 1963 – 1967 študoval juhoslovanské jazyky a literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Po štúdiách pôsobil ako profesor srbského jazyka a literatúry na Gymnáziu Jana Kollára v Báčskom Petrovci celý svoj pracovný vek, až do odchodu do výslužby v roku 2006. Je ženatý s Máriou, rod. Labátovou, z Kulpína, profesorkou, a majú dve dcéry Annamáriu a Marianu.

Pri prezentácii hlasľudovského vydania knihy A. Čipkára v kysáčskej knižnici v máji 2004 (foto: E. Š.)

Od študentských čias S. Boldocký sa venuje jazykovednému výskumu, ale predovšetkým literárnokritickej a publicistickej činnosti, hlavne v oblasti tvorby slovenských autorov v Srbsku. Štúdie, kritiky a recenzie publikoval v časopisoch a zborníkoch Nový život, Hlas ľudu, Vzlet, Zborník Spolku vojvodinských slovakistov, Prilozi proučavanju jezika, Kontrastivna jezička istraživanja, Polja a i. Aj v zborníkoch z rôznych sympózií doma a na Slovensku.

Samostatne vydal knihy kritík a úvah Prehodnocovanie hodnôt (1986), Podnetnosť literatúry (1996), Podnety a úskalia slovenskej literatúry v Juhoslávii (2003), Literárne reflexie (2004) a Kroky a stopy v kultúre a literatúre vojvodinských Slovákov (2010). Je autorom štyroch učebníc slovenského jazyka pre základné školy, ktoré vyšli pod spoločným názvom Hovoríme po slovensky. Podpísal sa ako šéfredaktor monografického zborníka Báčsky Petrovec 1745 – 1995, ako zostavovateľ zborníka Desať rokov činnosti obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii (2001), ako zostavovateľ kníh Žiacky domov v Petrovci (2007), Riaditelia gymnázia v Petrovci (2009) a naposledy zostavil antológie slovenskej vojvodinskej rurálnej poézie Rodiskom oprstenkovaní (2010) a prózy Putá zeme (2011). Zostavil knihy aj iným spisovateľom a hodne prekladá zo srbčiny do slovenčiny a naopak.

Slovo prekladateľa knihy akademika Dušana Kováča Dejiny Slovenska v Dome MSS v apríli 2013

Tento neúnavný nestor slovakistiky sa aktívne podieľa na literárnom, kultúrnom a spoločenskom živote slovenskej menšiny v Srbsku. Bol členom redakcie časopisov Nový život a Dolnozemský Slovák, v rokoch 1998 – 2002 bol predsedom Spolku vojvodinských slovakistov, bol medzi iniciátormi obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii, neskôr v rámci MOMS Petrovec, kde S. Boldocký v rokoch 1992 – 2000 zastával post predsedu, písal i scenáre pre literárno-hudobné pásma, ktoré obecenstvo ocenilo ako veľmi úspešné. V rokoch 1996 až 2000 bol výborníkom Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec a v rokoch 2003 – 2010 členom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Okrem toho aktívne sa ako člen správnych rád podieľal aj v práci Knižnice Štefana Homolu a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Záber z dokumentárnej výstavy k jeho 60. narodeninám v Knižnici Štefana Homolu z roku 2003 Pri prezentácii hlasľudovského vydania knihy A. Čipkára v kysáčskej knižnici v máji 2004 (foto: E. Š.) Slovo prekladateľa knihy akademika Dušana Kováča Dejiny Slovenska v Dome MSS v apríli 2013

Začiatkom roku 1993 v Petrovskom rozhlase stanovili reláciu Matičný kútik, ktorá sa na vlnách tohto rádia s krátkou prestávkou dodnes vysiela, a pripravuje ju Samuel Boldocký. Okrem pôsobenia v kultúre S. Boldocký bol aktívny i na športovom poli. V mladosti sa podieľal na rozvoji miestneho volejbalu, stolného tenisu a hokeja.

V roku 1996 S. Boldockému udelili Októbrovú cenu Obce Báčsky Petrovec za vynikajúci prínos k literárnej tvorbe a osvetovej práci Slovákov v Juhoslávii a je nositeľom i početných ďalších cien a uznaní. Medzi nimi možno spomenúť Cenu časopisu Nový život, ktorú S. Boldocký získal za roky 1992 a 2008.

Do ďalších dní S. Boldockému prajeme dobrého zdravia a ešte veľa tvorivej nálady.

J. Čiep