Skepsa vytláča nádej

25.feb 2015

Skepsa vytláča nádej

Z februárovej prezentácie jedného z twinningových projektov v Belehrade

Z februárovej prezentácie jedného z twinningových projektov v Belehrade

Veľa malých krokov – seminárov, skríningov, dielní, konferencií – zrealizovaných od 21. januára 2014, keď sa konala prvá medzivládna konferencia medzi Srbskom a Európskou úniou, označujúca začiatok prístupových rokovaní na politickej úrovni, neprerástlo do výraznejšieho a pozitívneho eurointegračného pokroku.

Otváranie jednotlivých kapitol, o ktorom sa rozprávalo zvlášť v druhom polroku minulého roka, je stále v akomsi nedohľadne a dodnes je podmieňované predovšetkým naplnením Bruselskej dohody.

Tým zrejme možno vysvetliť nárast euroskepticizmu. Ak približne pred rokom obyvatelia tesnou väčšinou (51 percent) podporovali vstup krajiny do EÚ, tak táto podpora od decembra 2013 do posledného vlaňajšieho mesiaca klesla až o 7 percent. Stúpencov únie je 44 percent, odporcov 25 percent, kým prípadného referenda by sa každý piaty občan ani nezúčastnil.

Z pravidelného prieskumu politickej orientácie občanov Srbska, ktorý Kancelária pre eurointegráciu organizuje už viac ako desaťročia dvakrát v roku, v júni a v decembri, vyplývajú aj iné zaujímavé údaje. Zverejnili ich vo februári a z nich vyplýva, že si takmer tretina alebo presne tridsať percent tých, ktorí by sa na prípadnom referende vyjadrili proti vstupu do únie, myslí, že by začlenenie znamenalo pre nás horší život. Dosť divný názor, no proti gustu žiaden dišputát.

Na otázku, čo si všeobecne myslia o členstve krajiny v Európskej únii, 35 percent občanov odpovedá, že by to bolo dobrou vecou. O dve percentá viac je tých, ktorí sa nazdávajú, že nejde ani o dobrú, ani o zlú vec, kým odporcov je 28 percent.

Iní odporcovia sa zase nazdávajú, že celkovo nie je dobre vstupovať do únie, že by sme prišli o veľa, že sa do nej netreba náhliť, keďže je európska situácia zlá, že netreba podliehať vydieraniu a nátlakom.

V prístupovom procese sa rokovania s Prištinou naďalej vnímajú ako ich najdôležitejšia zložka aj v roku za nami. Je to názor šestnástich percent respondentov. Zaujímavé je, že takmer polovica anketovaných, presnejšie 46 percent, alebo nevie, alebo neposkytla odpoveď na otázku, čo v minulom roku považuje za najvýznamnejšie.

Dosť vysoké percento opýtaných, 48 percent, vie, aký je terajší status našej krajiny v rokovaniach s úniou, teda že sa tie úradne začali. Na strane druhej osem percent anketovaných je toho názoru, že je otvorená prvá z 35 prístupových kapitol a 13 percent sa dokonca nazdáva, že je otvorených viac prístupových kapitol. Kiežby tak bolo…

Oto Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs