Skromné priania na výhodnejší život   

Počas návštevy v Ľube v tamojšom združení žien, ktoré sídli v miestnostiach základnej školy, v družnom posedení s členkami spolku Katarínou Topoľskou, Snežanou Kmeťkovou a Nadou Považanovou sme si pohovorili o každodennom neľahkom živote v tejto dedine a o všetkom tom, čo život v takomto menšom prostredí so sebou prináša.

Z Ľuby, sriemskej dediny vedľa Erdevíka, v ktorej žije 450 občanov, majú autobusové spojenie dvakrát denne so Šídom a tiež toľkokrát so Sriemskou Mitrovicou. Cez víkendové dni a počas školských prázdnin ani toto spojenie Ľubania nemajú, alebo je možné cestovať iba raz za deň.

– Autobusmi hlavne cestujú školáci a robotníci zamestnaní mimo Ľuby. Autobus ide ráno a vracia sa popoludní, teda linky sú prispôsobené hlavne školákom. Naše deti po skončení štvrtej triedy cestujú do vyšších ročníkov do Erdevíka. Stredoškoláci cestujú hlavne do Šídu alebo do Sriemskej Mitrovice. Keď vyučovanie majú odpoludnia, nemajú spojenie, nuž sa rodičia striedajú a vozia ich autom. Mimo dediny pracuje a teda aj cestuje menej ako dvadsať dospelých občanov Ľuby.

Keď ide o zásobovanie občanov, v strede osady je predajňa so zmiešaným tovarom, potravinami. Naše spolubesedníčky tvrdili, že je veľmi dobre zásobená, takže si tu môžu kúpiť všetko potrebné pre domácnosť. Akže sú to väčšie nákupy, v tom prípade sa vyberú do Erdevíka alebo do Šídu a ďalej.

– Do Ľuby doktorka prichádza iba raz týždenne a zdravotná sestra pracuje každý deň. Škôlka nám taktiež pracuje iba dva dni v týždni, a to v pondelok a v utorok. Detí je málo, takže je to kombinovaná skupina škôlkarov. Máme iba šesť detí v škôlke, a to od troch do šesť rokov. Naši občania sa prevažne zaoberajú poľnohospodárstvom. Pestujú hlavne pšenicu, kukuricu, sóju, slnečnicu. Nejde o veľké parcely pôdy, lebo sa tieto kultúry pestujú hlavne pre vlastné potreby v domácnosti. V poslednom čase sa dosť ľudí orientuje na vinohradníctvo a z toho dôvodu začali zakladať vinohrady. Väčšina sa rozhoduje pre vinice aj kvôli tomu, že je u nás na to výhodné podnebie. Dobytkárstvo je tiež v Ľube rozšírené. V dedine máme tak asi štyri – päť fariem, kde je aj do tridsať kusov dobytka. Skôr tam bolo viac býkov. Teraz sa orientovali viac na chov dojníc, pričom je aj mlieka viac, a to sa sprostredkúva cisternami do mliekární mimo Ľuby. Menší dobytkári, ktorí majú jednu – dve dojnice, predávajú mlieko prostredníctvom týchto fariem.

Keď Ľubania potrebujú tie-ktoré doklady, vybavujú si ich v Erdevíku, lebo miestna kancelária je z Ľuby premiestnená. V dedine pracuje iba pošta, čo umožňuje občanom aspoň zaplatiť účty. Dedinský trh nemajú, iba v piatok a v nedeľu prídu ojedinelí predavači z okolia a predávajú ovocie, zeleninu. Keď ide o zásobovanie vodou, situácia tiež nie je bohvieaká; dedinský vodovod ešte nemajú, hoci sa na tom už niekoľko rokov pracuje. Občania sa vodou zásobujú zo svojich kopaných studní. Po vodu na pitie odchádzajú na studňu v strede dediny. Okolo Ľuby je však veľa prameňov, takže sa aj tak zásobujú pitnou vodou, lebo voda z domácich studní je nie na pitie. V rozhovore s mladými Ľubanmi sme sa dozvedeli, že miest na zábavu mládeže je v tomto prostredí málo. Hlavne sú to dedinské kaviarne a kamarátenie pri rozhovoroch večer v centre dediny v tamojšom parku.

Katarína Gažová