Umelecké diela, a pritom jedlé

1.máj 2014

Umelecké diela, a pritom jedlé

Carving alebo dekoratívna technika vyrezávania do ovocia a zeleniny sa ešte v 7. storočí zjavila v Číne, Kórei a v Japonsku, no najväčší majstri prichádzajú z Thajska, kde bola táto technika povinným predmetom v školách. V posledných rokoch sa začala presadzovať v našej krajine, ale stále nie je dostatočne rozšírená. Začali ju propagovať kuchári, ktorí chcú vizuálne skrášliť svoje jedlá. Jaroslav Praskáč z Padiny je jeden z mála tých, ktorí naplno ovládajú túto techniku. Po skončenej kuchárskej škole sa ihneď zamestnal a vtedy začal uvažovať o zdokonaľovaní sa v tejto technike.

Jaroslav na veľtrhu turizmu v Novom Sade

Jaroslav na veľtrhu turizmu v Novom Sade

Čo, resp. kto vás podnietil, aby ste sa venovali tejto technike?

– Kamarát, ktorý žije na Slovensku, sa zaoberá carvingom a on je ten, ktorý ma zasvätil do tejto techniky. Predtým som čítal o tom na internete a rozhodol som sa serióznejšie sa tomu venovať. Poprosil som ho, aby mi kúpil nože, a pustil som sa do toho.

Sú na to špeciálne nože?

– Áno. Na carving sa používajú špeciálne nástroje a každý carving majster musí mať základný nôž, tzv. thajský nôž. Je to úzky a, samozrejme, veľmi ostrý nožík, ktorým sa precízne môžu vyrezať ružičky, lístočky a pod. U nás sa zatiaľ také sety nemôžu kúpiť. Set, ktorý ja používam, je kúpený v Česku a stál 130 eur. Pravdaže, sú aj oveľa drahšie sety. Hovorím, že je to drahý koníček. Potrebné je vložiť dosť financií, úsilia a trpezlivosti, ale stojí to za to.

Tekvica – večná inšpirácia...

Tekvica – večná inšpirácia…

Na ktorom ovocí alebo zelenine sa vám najlepšie pracuje?

– Najkrajšie je to na melóne, lebo má tri farby, ktoré sa môžu pekne kombinovať, a najčastejšie pracujem na tekvici. Našťastie, môže sa vyrezávať do čohokoľvek. A ak sa náhodou vyskytne nejaká chyba, čiže ak vyrežem trochu hlbšie než je potrebné alebo nakrivo, to nie je problém. Všetko sa môže napraviť.

Chodili ste na kurzy alebo ste sami zvládli túto techniku?

– Základy som zvládol sám. Pozeral som na internete, ako to robia iní  a postupne som sa zaúčal. V minulom roku som ukončil dva kurzy na Carvingovej akadémii v Česku a v tomto roku sa tiež plánujem zapísať na určité kurzy na tejto akadémii. Podal som žiadosť aj o medzinárodný IES certifikát a teraz ma očakávajú iba skúšky. Ako držiteľ toho certifikátu mohol by som zaúčať iných záujemcov a dokonca jedného dňa založiť nejakú školu carvingu.

... pokým melón kvôli svojim farbám je Jaroslavovým favoritom (foto: z archívu J. P.)

… pokým melón kvôli svojim farbám je Jaroslavovým favoritom (foto: z archívu J. P.)

Vidno, že máte elán a chuť do práce. A ako je to s inými majstrami? Má carving budúcnosť v našej krajine?

– Našťastie, čoraz viac ľudí sa zaujíma o zdokonaľovanie v tejto technike a máme aj čoraz viac zákazníkov, ktorí chcú, aby sme skrášlili ich pokrmy, či už na svadbách, narodeninách, alebo iných oslavách a recepciách. V minulom roku sme zorganizovali prvý carving cup v Srbsku. Prebiehal v Kovačici a zúčastnili sa na ňom carving majstri z Macedónska, Bosny a Hercegoviny a, samozrejme, zo Srbska. Plánujeme ho usporiadať aj v tomto roku 1. a 2. augusta a už teraz záujem o účasť prejavili majstri z Ukrajiny, Rakúska, Bulharska, Macedónska, Chorvátska, Čiernej Hory… V tomto roku sme založili Asociáciu carving majstrov v Srbsku, a to práve z jedného dôvodu – aby sme čoraz viac propagovali túto techniku. V súčasnosti má asociácia 50 členov.

Okrem carving cupu v Kovačici zúčastnili ste sa aj na iných súťažiach?

– Prvýkrát som súťažil na Slovensku. Bola to medzinárodná súťaž v carvingu v Bratislave, ktorú hodnotili sudcovia z WACS, čiže Svetovej organizácie kuchárskych asociácií. Bola to pre mňa úspešná súťaž, získal som striebornú medailu. Na etno veľtrhu v Belehrade som získal druhé miesto, na carving cupe v Kovačici som obsadil šieste miesto… Pravdaže, mám potešenie z týchto úspechov, ale oveľa vzácnejšie pre mňa sú humanitárne akcie, na ktorých sa zúčastňujem. Vlani sme mali dve také akcie, na ktorých sa peniaze z predaja darovali novosadskej nemocnici Betanija. Spojili sme pekné s užitočným a keďže to bolo humanitárneho rázu, o to bola táto akcia dôležitejšia, nielen pre mňa, ale aj pre mojich kolegov.

Jasmina Pániková

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs