Slovenská komunita v Srbsku a štátna politika Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí

Slováci na dnešnom území Republiky Srbsko žijú vyše 280 rokov (od roku 1719, Bajša/Báčska Topoľa). Ony predstavujú autochtónnu entitu Srbska. Pre úrady a Slovenskú republiku (SR) ony žijú v zahraničí. Za postavenie, život, pokrok, tiež úpadok slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku zodpovední sú väčšinoví (srbskí) činitelia, štátne inštitúcie, ako aj predstavitelia vládneho a mimovládneho úseku a príslušníci slovenskej menšiny.             

Po roku 1993 evidentný je kladný vplyv štátnej politiky a pomoci Slovenskej republiky upriameného na dianie,  kultúru a sčasti aj na život slovenskej entity v Srbsku. Srbské zákony umožňujú zachovanie jazykovej, kultúrnej a národnej identity Slovákov. Badateľná je neúplné uplatňovanie zákonov, nevyužívanie slobôd a práv zo strany občanov (v slovenskom jazyku matrika, osobné dokumenty, jazyk v štátnych úradoch a lokálnej samospráve).Život a tvorivosť Slovákov sú bohatstvom Srbska. Ako také, nie sú iba ústavnou deklaráciou, ale aj bohatstvom a súčasťou dejín Slovákov a Slovenskej republiky.

Slovenským enklávam úrady SR (a ÚSŽZ) by mali pristupovať, zvažujúc rozdielnosti ich postavenia, života v domicilnom štáte. Pomoc, rady, granty a financovanie aktivít Slovákov by sa malo definovať (aj s účasťou tunajších Slovákov) v dvojstranných zmluvách dvoch krajín, tiež v súlade s inými smernicami a medzinárodnými normami.

ÚSŽZ by mal byť navrhovateľom zmien v zákonoch SR,“zohľadňujúc nové fakty súvisiace s meniacimi sa potrebami slovenských menšín a dynamicky sa rozvíjajúcich krajanských komunít”, ako sa uvádza v Koncepcii štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2016-2020. Malo by sa vychádzať zo slovensko-slovenských dialógov, záverov rokovaní na konferenciách, seminároch. Vyplývalo by to aj z komunikácií s inštitúciami Slovákov, zo zistených stavov, potrieb, účinnosti pomoci, starostlivosti, podporovania jazykovej, kultúrnej identity a národného povedomia Slovákov v šírom svete, z akvizícií a ochrany ich nehmotného a hmotného dedičstva.

VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍ PROCES

Na úrovni materskej, základnej školy, a počas stredoškolského a univerzitného štúdia v reči slovenskej na prvom mieste treba venovať pozornosť deťom, dorastu a mládeži. Ony sú základom pre trvalú udržateľnosť a slovenskosť tak jednotlivca, jeho rodiny, ako i slovenského spoločenstva v Srbsku.

Mienim, že načim nadpriemerne metodicko-didaktickými pomôckami (často ich obnovovať) vybaviť všetky školy a zorganizovať súčasný výchovno-vzdelávací proces. Patria do toho kabinety pre slovenský a cudzí jazyk, fyziku, chémiu, biológiu, hudobné, výtvarné umenie, telovýchovu, odborné predmety, laboratóriá…. Takými podmienkami prilákať, osloviť slovenského a rodiča v zmiešanom národnostnom manželstve a vytvoriť predpoklady, aby rodič dieťa zapísal do slovenskej školy, aby v rodine hovoril aj po slovensky.

V tom mu nápomocnou rukou bude neustále školiaci sa výchovno-vzdelávací personál, pre ktorí sa na učilištiach SR budú organizovať programy zdokonaľovania vychovávateľov a prednášateľov. Výhodou realizácie toho návrhu by boli minimálne finančné náklady pre účastníkov programu. Dôležité je, aby sa prostredníctvom bilaterálnych zmlúv zabezpečila certifikácia, akreditácia a zjednodušená nostrifikácia dokumentov toho postupu v SR a v Srbskej republiky.

V prípravách učebníc treba sa pokúsiť autorom z dvoch štátov ponúknuť spoločné prípravy a písanie učebníc. Prostredníctvom bilaterálnych zmlúv by sa mali definovať a zosúladniť (pre všeobecné) základy školských programov a vyučovanie slovenského jazyka a literatúry. Darcovstvom učebníc, lexikónov, encyklopédií a iných tlačených periodík, audio a video nahrávok, filmov zo SR mohol by sa obohatiť fond školských biblioték. A pre žiakov pripraviť a financovať motivačné balíčky. Tie poskytnút školám ako dary (školská súprava a i.) a to pre žiakov prvej triedy materskej, základnej a strednej školy pri nástupe detí do škôl. Očakávam, že by sa pre slovenské deti, mládež, študentov zo Srbska (a iného zahraničia) na územi SR malo pokračovať v organizovaní viacdňových pobytov, obchôdzok významných slovenských inštitúcii, pamätihodností, turisticko-rekreačných stredísk a iného. A organizovať to s finančnými výhodami pre konzumentov počas stretania sa detí, mládeže s tamojším dorastom – populáciou a životom. V súlade s požiadavkami lokálnej samosprávy a škôl bolo by ďalekosiahle úžitočné v Srbsku zväčšiť kapacitu študentského domova v Báčskom Petrovci. Študentský internát/domov treba naplánovať a potom i vystavať aj pre študentov na gymnáziu v Kovačici.

MIMOVLÁDNY ÚSEK

V ochudobnených a lokálnou samosprávou nedostatočne financovaných slovenských kultúrno–osvetovo– umeleckých spolkov (SKOS) v Srbsku cestou SR zabezpečiť materiálno-technické a priestorové podmienky pre prácu, činnosť na poli ochrany, pestovania, prezentovania folklórno-hudobno-scénických a iných programov. Zaraďujem do toho i financovanie výstupov, cestovanie po domovine i hostovanie súborov v zahraničí. Angažovanie odborníkov zo SR aj naďalej načim zabezpečiť pre zdokonaľovanie tunajších slovenských činiteľov zapojených do toho druhu činnosti.

Podporujem viacročné zabezpečenie hosťovania SR súborov (folklór, hudba, divadlo, umenie,…) tak v prostrediach so slovenskou komunitou, ako aj mimo toho prostredia. Prínosom pre zachovanie slovenskosti bolo by zabezpečenie beletrie slovenských a neslovenských spisovateľov, novín, mesačníkov, periodík a iného, a aj zábavného rázu v slovenskom jazyku (audio, video, film, súčasné ITK programy pre hry a pre archivovanie dokumentov) pre knižnice. Urobiť to bez ohľadu na odozvu (chviľkovú) tunajších ľudí.

Úrady SR by mohli podporiť mimovládny sektor SR, aby v Srbsku pomáhal slovenský vládny a mimoládny sektor: SKOS-y, združenie poľnohospodárov, poľovníkov, rybárov, včelárov, hasičov, drobnochovateľov, športové kluby, Maticu slovenskú v Srbsku (MSS).

Osobitú úlohu v tejto záležitosti majú Matica slovenská (MS) v Martine a Matica slovenská v Srbsku (MSS) v Báčskom Petrovci. Oceňujem, že je spolupráca a vzájomná podpora a orgánov (tiež ponúk) MS/Martin a MSS na najnižšej úrovni. Príčina tomu je, na prvom mieste, svojvôľa a animozita medzi vedúcimi, zaslepenosť vo vlastnú veľkosť, jedinečnosť. Tým Matice, ich vedenia, robia škodu a chýbajú v podporovaní, vštepovaní slovenského povedomia, vlastenectva a spolupatričnosti.

MEDIÁLNA A VYDAVATEĽSKÁ SFÉRA

Táto oblasť pre mňa zahŕňa výmenu správ, audio, video záznamov, filmov, publikácií o činnosti, dianiach (spoločenských, kultúrnych, sociálnych, náboženských, športových a iných) s rádio difúznymi inštitúciami vládneho a mimovládneho charakteru SR. Podobne sa to vzťahuje aj na vydavateľsku činnosť Slovákov v Srbsku.

Podnikateľom v SR by bolo načim ponúknuť spoločnú kúpu, s tunajšími podnikateľmi, a vlastnenie štátnych slovenských médií (rádio, televízia, tlačené média) a vydavateľstiev v Srbsku. Tou akvizíciou zabezpečil by sa, dúfam, nielen podnikateľský záujem, ale i obstátie, spravodajská činnosť zariadení a zamestnanosť ľudí.

Hanebné je, oceňujm, že v dokumentoch Rádio-televízie Vojvodiny v Novom Sade boli zredukované menšinové mediálne redakcie na rubriky. A založenie aj Slovenskej rubriky  Znepokojujúca aj odsudzujúca je bezpomocnosť a verejná, pre mňa, nemota Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, vládnych a mimovládnych slovenských inštitúcií v Srbsku, tiež Matice slovenskej v Srbsku v súvise s takou praxou RTV Vojvodiny. Evidentné je, že tie slovenské a neslovenské menšinové inštitúcie nedokázali upovedomiť štátnu väčšinu, nie po prvý-krát, že tu ide o devastáciu postavenia, činnosti, zdedených (aj mediálnych) slobôd i práv národnostných menšín v Srbsku.

Navrhujem, aby SR propagovala v Srbsku, osobite v prostredí slovenských príslušnikov (rádio, televízia – vysielania v reči slovenskej), foklórne, hudobné, divadelné a iné súbory, tiež ich tvorbu. Tak by sa ovplyvňovala slovenskosť ľudí. Opytujem sa, kde a ako často tunajší Slováci počas stretaní, svadieb, rôznych podujatí, festivalov a programov, spievajú zľudovené novoskladby zo Slovenska, počúvajú a reprodukujú zábavnú a inú hudbu a poznajú hudobné kapely, spevákov SR? Kde a koľkokrát chvália sa prečítanými knihami slovenských autorov zo SR? V porovnaní s dominujúcim turbo folklórom srbského znenia v živote slovenských príslušníkov v Srbsku účasť spomenutej SR tvorby je na zanedbatelnej úrovni a prakticky sa rovná nule. Za ten stav je vinný vládny a mimovládny sektor SR a Srbska. A nezáujem konzumentov o také výrobky, ich kvalitu a jeho podrobenosť, opantanosť anglíčtinou a osobite USA dominujúcou ponukou.

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenská evanjelická a. v. cirkev (asi s 95% počtom veriacch je dominujúcou cirkvou) v dnešnom Srbsku už 280 rokov duchovne a bohoslužbami, v reči slovenskej, chráni, pestuje, zveľaduje a obohacuje slovenskosť veriacich a ľudu. Podobne to niekoľko desaťročí robia evanjelické, protestantské cirkvi v Srbsku. Po zmene latinskej reči v prospech bohoslužieb v reči slovenskej vyše 40 rokov prínos tomu dielu dáva i Rímskokatolícka cirkev (s asi 4% počtovým podielom v slovenskom prostredí v Srbsku).

Verím, že SR pomoc tunajším cirkvám zabezpečí rozmach duchovného života veriacich, cirkevných zborov a práce na tom poli. Mienim, že je dnešnému človekovi potrebné pospájať poznanie vierovyznania so súčasným životom, sociálnymi a inými výzvami spriahnutými aj s ponukou informačno-komunikačných technológií. Život znehodnocujúce ovplyvňuje trh neoliberálneho kapitalizmu s domináciou, favorizovaním konzumnej spoločnosti. Zdôrazňujem, nie je tovar všetko to, čo človek vytvorí a vlastní. Vedľa tovaru a jeho hodnôt existujú aj iné hodnoty a bohatstvo človeka, ktoré sa, podľa môjho úsudku, vymykajú každej definícii tovaru.

SPOLOČENSKÝ ŽIVOT SLOVENSKEJ ENTITY V SRBSKU

Spoločenský život Slovákov v Srbsku svedčí o tom, že Slováci žijú a tvoria slobodne, ale v zložitých podmienkach a v zdevastovanom spoločenskom i hospodárskom okolí. Príčinou tomu sú rozklad SFRJ a vojny na tom území, zločinecká agresia roku 1999 – NATO bombardovanie Juhoslovanskej zväzovej republiky, ekonomická blokáda JZR, politické roztržky, rozkrádanie spoločenského, štátneho, majetku, po roku 2000 spoločenské pohyby, nesváry, rozklad (2006) súštatia Srbska a Čiernej Hory, „samoštát“ (2008) Kosova a Metóchie.

Je očividné, že asimilačné procesy, ktoré nepatria do integrácie ľudí do tunajšej spoločnosti, a sebazapieranie Slovákov v Srbsku sú v pokročilom stave. Spomenutými a inými aktivitami by sa tomu svedčilo – organizovane vzoprieť sa.

Hospodársky život, zamestnanosť, sociálna a iná istota, demografický pohyb a zmenšovanie počtu (od roku 1971) Slovákov v Srbsku sú významými prvkami, javmi pre urdžateľnosť jednotlivca, jeho rodiny a komunity. Keď sa to, v dnešnej dobe, nezabezpečuje vtedy mládež, mladí ľudia, vzdelanci odchádzajú za prácou a istotou do zahraničia. A zvlášťdo SR. Nielen skrze štúdia mladých tá migrácia a migračná vlna Slovákov zo Srbska (ako kvalifikovaná a nekvalifikovaná pracovná sila) smerom do SR silnie. Zvlášť po roku 2010. A roku 2015 dosiahla svoj relatívny, dočasný, maximum?

Odchod ľudí z domoviny zhubne a ničivo vplýva na život i udržateľnosť slovenskej entity v Srbsku. Výsledkom odchodu je nielen úpadok ľudských, ale i vedomostných a kreatívnych potenciálov, zdrojov a (re)prezentovania etnity na všetkých poliach a miestach spoločenského rozhodovania. Štátnou politikou Srbska a SR by tie tendencie (skrze vplyvu na trvaloudržateľnosť entity) mala byť sledovaná a korigovaná (tvorbou aj pracovných miest). Podľa vývinu stavu nasledujúcim krokom by bolo zaradiť to do všetkých koncepcií o starostlivosti (nielen kultúrnej a povedomia ako to píše v čl. 7a Ústavy SR), ktorým sa aj SR zaväzuje podporovať kultúrnu identitu a národné povedomie a udržateľnosť  slovenskej komunity v Srbsku a slovenských komunít a enkláv v šírom svete.

V celom rozsahu podporujem obsah Koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2016-2020 a starostlivosť SR o slovenské národnostné menšiny/enklávy v zahraničí. Podobne podporujem úsilie o udržanie a rozvoj jazykovej, kultúrnej a národnej identity Slovákov v ich domovinách. S takých dovôdov vládne a mimovládne inštitúcie krajiny Slovákov v Srbsku a SR načim, aby nepretržite posudzovali, hodnotili účelovosť a účinnnosť nakladania rozpočtovými prostriedkami, tiež účinok výkonu tej štátnej politiky Srbska a Slovenskej republiky, menili smernice, obsahy pomoci a o všetkom informovali verejnosť. A aj tak (z)menili stavy, postavenie národnostného spoločenstva, obsahy a plnohodnotnosť života Slovákov i ich inorečových spoluobčanov v Srbsku.

Vladimír Valent, Belehrad

∗Názory vyjadrené v príspevku predstavujú osobnú mienku jeho autora, a nekorešpondujú s názormi redakcie Hlasu ľudu.