O Petrovi Dešićovi z Čelareva, fotografovi samoukovi, vie už takmer celá slovenská verejnosť vo Vojvodine, ale aj širšie. Už niekoľko rokov fotografuje aj Slovákov po celej Vojvodine. Jeho fotografie dokonca oživujú niektoré zabudnuté slovenské zvyky a tak zachovávajú tradíciu a dedičstvo jedného národa. Peter navštívil aj všetky tri regióny vo Vojvodine a tunajších obyvateľov Slovákov a nahral viac ako sto tisíc fotografií.
Vo viacerých slovenských prostrediach, ale aj v Belehrade, Dešić už úspešne absolvoval viaceré výstavy týchto fotografií. Petrovská verejnosť tiež mala možnosť zoznámiť sa s fotografiami Petra Dešića počas Slovenských národných slávností v auguste 2018. Niektoré z týchto fotografií sa naposledy ocitli v jeho prvej fotografickej monografii Môj slovenský príbeh – vojvodinskí Slováci prostredníctvom objektívu Petra Dešića, ktoré vyšlo koncom roka 2018.
Petar Dešić nadviazal tvorivú spoluprácu aj so staropazovskými Slovákmi a spolkárkami. Urobil tam aj viac desiatok sesií a fotografoval tamojšie kultúrne dedičstvo. Z toho vznikla aj druhá jeho fotografická monografia Dedičstvo, ktoré pretrváva.
Práve tú predstavovali v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností dnes predpoludním na nádvorí Domu Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci.
Prítomných privítal Željko Čapeľa, ktorý fotografovi neraz pomohol okolo organizovania fotografovania, výstav a najnovšie pri zabezpečovaní prostriedkov pre vydanie tejto knihy. Teraz aj pri jej prezentácii. Po ňom v mene domácich prítomných pozdravil aj predseda MSS Branislav Kulík.
O samotnej knihe a Slovákoch v Pazove hovorila Ružena Červenská, učiteľka, choreografka a etnografka. O spolupráci s fotografom priamo pri výbere a realizácii motívov sa zmienila aj spolkárka Anna Horvátová. Potom aj spolu s Máriou Rumanovou zaspievali aj zmes staropazovských ľudových piesní.
Z odbornej stránky o tom, čo sa Dešić pokúsil aj v tejto knihe, pre Staropazovčanov veľmi významnej, hovoril etnograf z Nového Sadu Emil Ruppa, pôvodom z Bogojeva. Pozastavil sa pri zachovávaní kultúrneho dedičstva, ktoré pod návalom súčasného spôsobu života a globalizácie v súčasnosti veľmi rýchlo mizne. A práve to, čo nosili naši predkovia, aké mali zvyky, obyčaje a ktoré hodnoty si vážili, charakterizuje každý národ osve.
Na záver sa prihovoril aj samotný autor. Prezradil, že už má, keď ide o Starú Pazovu, naplánované ďalšie dve knihy, ale viaceré by sa mohli z jeho nafotených záberov z iných prostredí vydať tiež. Ale plnofarebne a na kvalitnom papieri je to dosť náročné a treba na to zabezpečiť hodne peňazí.
Svedkami sme ale že aj táto Dešićova fotografická monografia je kapitálnym dielom nielen pre Starú Pazovu, ale aj pre Slovákov v Srbsku vôbec.