Späť na vojenčinu?

Pozornosť verejnosti v Srbsku pred týždňom vzbudila vyhláška prezidenta o možnom obnovení povinnej vojenskej služby v našej krajine. Budúci vojaci by vraj mohli nastupovať na obdobie troch alebo šiestich mesiacov, a to najskôr v rokoch 2020 – 2021. O tom sa však ešte bude dodatočne uvažovať a definitívne rozhodnutie bude závisieť aj od výšky potrebných finančných prostriedkov. Vučićove nedávne vyhlášky na túto tému však vyvolali rôzne polemické tóny a negatívne komentáre.

Ak bola povinná vojenská služba v Srbsku totiž zrušená roku 2011, prečo sa teraz uvažuje o jej obnovení? Hrozí našej krajine zrazu nejaké nebezpečenstvo nepriateľských útokov, a preto potrebuje opätovné zavedenie brannej povinnosti? Veď vedúci politici každodenne opakujú, že Srbsko vedie politiku mieru a nijaké konflikty vraj pre nás viac nie sú opciou. Ako sa taká politika zhoduje s aktuálnou ideou, že treba znovu militarizovať obyvateľov? Dokonca v Srbsku v súčasnosti funguje aj dobrovoľná vojenská služba, ktorá trvá šesť mesiacov. Je o túto službu azda slabý záujem, takže štát potrebuje ďalších „dobrovoľníkov“? Sme vraj na ceste pripájania sa k Európskej únii, ktorej veľká väčšina členských krajín nemá zavedenú povinnú vojenskú službu. Zdá sa, že eventuálne rozhodnutie o návrate vojenskej povinnosti v Srbsku by bolo všeobecne regresívnym krokom…

V celej situácii azda najviac trápi to, že otázku povinnej vojenskej služby náš štát bude zvažovať s ohľadom na analýzy a ocenenia Ministerstva obrany Srbska. Trápna je v tom vlastne skutočnosť, že v čele daného ministerstva je Aleksandar Vulin, teda politik a minister, ktorý nás svojím konaním a vyhláškami neustále núti pochybovať o tom, že on je správnou osobou na takú zodpovednú pozíciu, na akej sa dnes nachádza. A pritom nemáme natoľko na mysli jeho politickú minulosť ani skutočnosť, že on sám vôbec nebol na vojenčine. Ide predovšetkým o jeho konfliktné vyhlášky a časté obvinenia na účet niektorých susedovcov, skrze čo mu napr. bol zakázaný vstup do Chorvátska. Minister obrany nedávno povedal, že najlepší spôsob, ako zachovať mier, je mať silné vojsko. A keď vraj ukážete, že celá spoločnosť je pripravená brániť svoju krajinu, je malá pravdepodobnosť, aby niekto zaútočil na vás… Lenže z vlastnej skúsenosti vieme, že silné vojsko mala aj Juhoslávia a nestačilo jej to na zachovanie mieru, lebo aj v tom štáte sa k moci boli dostali politickí škodcovia, ktorí nezodpovedným konaním priviedli celú spoločnosť do priepasti. Zárukou mieru teda nie je silné vojsko, ale rozvážnejšie vedenie, ktoré nebude narušovať vzťahy s inými národmi a krajinami.

Ako vieme, v posledných rokoch z našej krajiny odchádza čoraz viac mladých ľudí. Sú mienky, že obnovenie povinnej vojenskej služby pod aktuálnym vedením by rapídne zintenzívnilo emigráciu mladých. Neprekvapilo by nás to, ibaže by dodatočne znechutilo.

Stevan Lenhart