Spoločným úsilím k spoločnému cieľu

Okrem Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian a Branka Grbića z Maglića Októbrovú cenu Báčskopetrovskej obce na rok 1973 získalo aj Miestne spoločenstvo z Kulpína. V zdôvodnení Obecnej komisie pre Októbrovú cenu sa píše, že sa Miestnemu spoločenstvu  v Kulpíne udeľuje Októbrová cena za dosiahnuté vynikajúce výsledky v rozvoji samosprávnych vzťahov a v komunálnej výstavbe svojej osady. O týchto a iných tvaroch činnosti MS v Kulpíne rozprávali sme sa s predsedom a tajomníkom Miestneho spoločenstva Ondrejom Šimom a Jánom Koruniakom, aby sme verejnosť bližšie zoznámili s celkovou prácou Miestneho spoločenstva v Kulpíne.

ZAČÍNALI Z NIČOHO

Na základe zhromaždenia voličov 29. januára roku 1964 v Kulpíne založili Miestne spoločenstvo s cieľom organizovať komunálnu, sociálno-zdravotnú a iné činnosti, ktoré slúžia na ukojovanie každodenných potrieb občanov. Teda spoločenstvo sa stalo nositeľom práce všeobecného záujmu občanov v osade, pravda, v spolupráci s ostatnými organizáciami a za súhlasu občanov. Aby Miestne spoločenstvo mohlo vykonávať tieto práce, občania zvolili radu Miestneho spoločenstva a komisie. Prvá rada MS pozostáva zo 17 členov, z ktorého počtu 10 členov občania volili na zhromaždeniach občanov a 7 delegovali z radov pracovných a spoločensko-politických organizácií. Výkonný výbor a komisie pre komunálne otázky pozostávali z piatich členov a zmierovacia rada z troch členov.

Keďže sa za prvé dva roky nebola vyriešila otázka financovania miestnych spoločenstiev, činnosť Miestneho spoločenstva spočívala v organizovaní dobrovoľných akcií.

– Prostriedky z obecného rozpočtu vo výške 15 000 dinárov, – hovorí tajomník Miestneho spoločenstva Ján Koruniak , – nepostačovali ani na základnú činnosť Miestneho spoločenstva a keďže občania dali návrh, aby sa pristúpilo k výstavbe chodníkov, začali sme rozmýšľať o samozdanení. Pre prvé samozdanenie občania sa vyjadrili roku 1965, keď i datujú začiatky úspešnej komunálnej činnosti. V tom roku sme začali stavať betónové chodníky, aby sa konečne v roku 1970 táto otázka strhla z rokovacieho programu a začalo rozmýšľať o iných podujatiach. Keď už spomíname chodníky, treba povedať, že nám boli akousi previerkou pre ďalšiu prácu. Už vtedy sme uvideli, že sú občania okrem toho, že platili samozdanenie, ochotní aj dobrovoľne pracovať, aby sa len čím viacej vybudovalo. Výsledky sú známe: nová asfaltová cesta Petrovec – Kulpín, neskoršie cesta Petrovec – Rumenka, ktoré sa vybudovali solidárne s občanmi Petrovca, rekonštrukcia elektrickej siete, autobusové zastávky a v poslednej dobe asfaltová cesta v Školskej a Kanálskej ulici. Do roku 1976 zostalo nám realizovať vytýčený program. Je to športovo-rekreačné stredisko na kanáli.

– Celkom iste sú občania Kulpína hrdí, že sa im udelila Októbrová cena, lebo je to uznanie všetkým a nie jednotlivcom, – pokračoval Ondrej Šimo, predseda Miestneho spoločenstva. – Októbrová cena patrí všetkým občanom, lebo každý je priamo alebo nepriamo zapojený v činnosti Miestneho spoločenstva. Jedine občania boli a môžu byť iniciátormi akcií. Pravda, pri všetkom tom musí byť spolupráca, na jednej strane občan a spoločenstvo a na druhej miestne spoločenstvo a ostatné spoločensko-politické organizácie. Taká spolupráca v Kulpíne nevystala, a preto už teraz pred desiatym výročím od založenia MS môžeme hovoriť, že si ono splnilo úlohu. Treba povedať i to, že nielen na komunálnych prácach, ale aj v ostatných činnostiach členovia rady a komisií, ako i občania, usilovali sa dosiahnuť čím lepšie úspechy. Členovia rady MS vždy chápali význam úloh, ktoré im zverili voliči, a preto nikdy za 9 rokov sa nestalo, že nebolo kvórum, že sa zasadnutie muselo odročiť. Všetko to dopomohlo, aby sa na samosprávnych princípoch nastolené otázky na uspokojenie všetkých rýchlo riešili.

J. M.

(Výber z Hlasu ľudu č. 42,

ktoré vyšlo 27. októbra 1973

v Novom Sade)

vo výbere Kataríny Gažovej