Z príležitosti 20 rokov pôsobenia spevokolu Glória v Evanjelickej metodistickej cirkvi v nedeľu 27. októbra usporiadali slávnosť, ktorú zaradili do osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča.
Glória, glória, glória, sláva Bohu na nebi,
a na zemi pokoj všade ľuďom dobrej vôle.
Touto piesňou sa začal koncert oslavujúceho spevokolu v modlitebnici Elim, v ktorej sa zhromaždil veľký počet hostí. Na privítanie sa prihovoril člen spevokolu Dušan Tordaj a o zrode spevokolu Glória v neblahých rokoch pred dvadsiatimi rokmi, ako i o prejdenej dráhe si zaspomínali kazateľka Anna Páliková-Kunčáková a Mária Šranková. Ako uviedli, na začiatku to bola skupinka žien, ktorú onedlho začal nacvičovať Miroslav Madacký. Po jeho smrti v práci pokračoval Ondrej Maglovský, ktorý tvoril pre spevokol nové piesne a sprevádzal ich na cestách. Spevokol svoju činnosť prezentoval po celej Vojvodine, na Slovensku, v Česku, v Nemecku. Zaspomínali si aj na zosnulých členov: Zuzanu Zaťkovú, Jána Hložana, Annu Kardelisovú a Júliu Urbanovú.
Členovia spevokolu Glória zaspievali piesne zo svojho repertoáru, ako aj tie, čo pripravili a venovali výročiu príchodu Slovákov do Kysáča. Ťažko by bolo povedať, ktorá pieseň najväčšmi zapôsobila na prítomných, ale nemožno nespomenúť sólový výstup Júlie Slávikovej a pieseň Padajú listy jesene.
Na oslavu jubilea si spevokol Glória pozval i hosťujúci spevokol evanjelického cirkevného zboru v Kysáči pod vedením velebnej pani farárky Dariny Marčokovej, ktorý tiež krásnym prednesom obohatil oslavy dvoch výročí. Každá pieseň si ľahko našla cestu k srdciam prítomných, medzi ktorými boli predstavitelia Pravoslávnej a Katolíckej cirkvi, ale aj iných cirkví, predstavitelia Rady Miestneho spoločenstva, Oslavného výboru 240 rokov príchodu Slovákov do Kysáča, MOMS a mnohých kysáčskych ustanovizní, spolkov, združení.
K 20. výročiu spevokolu Glória zagratulovali velební páni farári Ondrej Marčok a Vladislav Ivičiak a pravoslávny kňaz Vinko Stojaković. Zmienili sa aj o výročí príchodu Slovákov do Kysáča, ktoré si podľa slov O. Marčoka pripomínajú aj v cirkevných zboroch, keď spomínajú na predkov, ktorí prišli na tieto priestranstvá s Tranosciom a Bibliou. S knihami, z ktorých čerpali Božie múdrosti a pokoj duše. Základnými pojmami nedeľňajšej slávnosti, ktorá bola ekumenického rázu, podľa slov kazateľky Kunčákovej boli pieseň a zem, o čom sa hovorí aj v 5M 32,44. V mene Ekumenickej humanitárnej organizácie sa spevokolu Glória poďakoval V. Ivičiak; za spoluprácu, ale i za radosť a zvesť o Božej milosti, ktorú šíria, a ktorá je každé ráno nová, ako hovorí nielen ich pieseň, ale i Ž 143,8. Zároveň pripomenul, že je EHO rovesníkom jubilujúceho spevokolu.
Primeranými slovami a básňou k výročiam sa prihovorili učiteľky vo výslužbe Magda Lomenová a Elena Surová. Spomínali sa aj iné významné jubileá v príhovoroch Jána Slávika, predsedu RMS, Rastislava Surového, predsedu MOMS, Anny Legíňovej, predstaviteľky Červeného kríža.
Tri piesne na záver členovia spevokolu Glória venovali výročiu prisťahovania. Prvá bola výzvou k rozpomínaniu, druhá modlitbou za vlasť a tretia výzvou k zachovaniu materinského jazyka. V záverečnej piesni Otče náš sa k spevokolu pridali bývalí členovia, ktorým roky už nedovolia spievať, tiež tí, čo v spevokole občas vystupujú, alebo sa k členom Glórie chcú pridať. Bola to symbolika spomínania na prejdenú dráhu a otvorený pohľad do budúcnosti.
Oslavný koncert spevokolu Glória iste zostane dlho v pamäti prítomných a v myšlienkach im budú odznievať tak piesne, ktoré počuli, ako i slová o tom, že na týchto priestranstvách 240 rokov pretrvali vďaka zemi, na ktorej naši predkovia tvrdo pracovali, a piesni, ktorá ich duchovne pozdvihovala.
E. Šranková