Storočnica vyznačujúca sa majestátnosťou

22.aug 2019

Storočnica vyznačujúca sa majestátnosťou

Ten 28. august roku 1919 sa natrvalo vryl do dejín slovenského národa. Mohli vôbec naši predkovia tušiť, že z kultúrno-spoločenského podujatia vznikne celonárodné podujatie, ktoré sa dožije stých narodenín, a bude sa oslavovať ako sviatok všetkých Slovákov?! Isteže nie.

Prijatie premiéra Petra Pellegriniho

Netušili veru ani o veľkoleposti týchto osláv, veď vznikli z pohnútky stretnúť sa, zabaviť sa, a tak o sebe dať vedieť. Nieto ešte o chýrnu niekoľkodňovú prehliadku toho, čo si generáciami zachovali, rozvili a dodnes hrdo potvrdzujú generácie Slovákov, ktoré pred pomaly tristo rokmi osídľovali rovinaté kraje vojvodinského územia.

K tomu ešte sme azda nezaznamenali, odkedy sa na organizácii Slávností podieľa reprezentačný trojlístok – Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku a Obec Báčsky Petrovec – aby vládla zhoda medzi spoluorganizátormi a všetko klapalo na výbornú. A k tomu ide o veľmi náročné podujatie, pozostávajúce z množstva akcií, čo je jeho čarom.

Ako sa o organizácii Slovenských národných slávností 2019, keď sme si pripomenuli storočnicu od prvého stretnutia slovenského ľudu, z ktorého sa zrodilo toto podujatie a 58. obnovených SNS zmienila predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, ktorá ešte ani rok nezastáva funkciu predsedníčky, a ako zvládli všetky požiadavky, ktoré sa od organizátorov očakávali:

Otváracím programom sme nazreli do minulosti

„S ohľadom na to, že bolo sté výročie Slávností, k takémuto úctyhodnému jubileu sa bolo treba aj čo najlepšie pripraviť. Snažili sme sa, aby z organizačnej stránky to dobre dopadlo. Musím priznať, že mám skutočne veľmi dobrý pocit z tej práce. Výsledky boli reprezentačné, ako sa teda aj očakávalo. K tomu treba zdôrazniť, že spolupráca medzi nami organizátormi bola vynikajúca, nebolo žiadnych nedorozumení. Musím vyzdvihnúť, že aj napriek našej výbornej spolupráci sami by sme to nedokázali realizovať, zapojených bolo ešte hodne ochotných osôb, a keď každý prispeje tým najlepším, čo  môže ponúknuť, vtedy vznikne z toho výsledok, aký si každý môže popriať, a práve taký bol, perfektne zorganizované na desiatky podujatí. Zapojené bolo veľa združení a spolkov, ktoré prispeli ku kvalite organizačnej stránky a ktorým sa zároveň aj poďakúvam, že nešetrili seba, ale sa maximálne vynasnažili, čo vidno aj z konečného výsledku, ktorý je viac než pozitívny.“

Nielen podujatia, ale aj hostia

„Som rada, že nás na stých Slávnostiach poctili aj vzácni a vysokopostavení hostia, taj z našej krajiny, ako i z nášho materského štátu, bez ktorých by oslava určite nemala taký šmrnc. Veď si len spomeňme, premiér Slovenska Peter Pellegrini v krátkom čase pobudol až druhýkrát v našej krajine, k tomu, pri prvej návšteve prisľúbil príchod aj na Slávnosti, čo aj dodržal, čím si uctil nás tunajších Slovákov. pozvanie neodmietli ani štátni tajomníci, predseda Matice slovenskej Marián Gešper, z nás pán biskup Samuel Vrbovský, ale i funkcionári z Vojvodiny, a to predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović a primátor nového Sadu Miloš Vučević, čo je iba dôkazom toho, že si nás ako menšinový národ uctievajú.“

Po prvýkrát, ale úspešne

Zahryznúť do takého náročného projektu, akým sú Slávnosti, je výzvou, ale je to sprevádzané aj obavami o nehatený priebeh udalostí. Ako sa vynašla v úlohe organizátora predsedníčka Národnostnej rady:

„Funkcie samy osebe prinášajú aj kus zodpovednosti. A keď ide o Slávnosti, pocítila som to po mojom krátkom pôsobení na poste predsedníčky. Ale keď máte vôkol seba dobrý tím ľudí, vynikajúcich spolupracovníkov, obavy z organizačných záležitostí miznú. Celkom dobre sa nám spoluorganizátorom spolupracovalo, o všetkom sme sa navzájom radili, jednoducho držali sme spolu.“

Bez finančnej položky ani jedna akcia neprejde

V defilé sa prezentovala slovenská krása

„Náročné oslavy si vyžadujú aj náročné vkladania. Tu treba vyzdvihnúť, že bez entuziazmu jednotlivcov nebolo by úspešného výsledku. Bez finančných príspevkov jednoducho nemožno. Ako spoluorganizátori sme sa navzájom dopĺňali aj pri finančnej stránke, aby sme kryli všetky podujatia a úspešne uzavreli aj túto položku. Aj napriek tomu, že nás Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporil s oveľa menšou sumou ako to bolo minulé roky, pozerajúc sa teda na štatistiku, neboli až takí štedrí ako skôr, predsa sme im aj za to povďační. Zato ale Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami vyčlenil značné prostriedky k storočnici sviatku Slovákov. prostriedkov bolo menej ako v minulých rokoch, ale snažili sme sa to finančne pozitívne uzavrieť na všeobecnú spokojnosť aj organizátorov, ale aj návštevníkov, ktorých bolo veľmi veľa počas všetkých dní. Nielen teda ten úderný víkend 9. – 11., ale už 4. augusta sa začali slávnosťové podujatia. Petrovec v tom týždni bol stredom dianí a množstva návštevníkov.“

Aj na námestí slobody v Novom Sade

Storočnica osláv bola okrem sprievodných podujatí sprevádzaná aj dobrou propagáciou: „Nielenže sa reklamy točili v našich slovenských vojvodinských strediskách, ale na Námestí slobody v Novom Sade sme a znovu všetci traja spoluorganizátori – okrem mňa predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić spolu s Turistickou organizáciou Obce Báčsky Petrovec – prezentovali najväčší sviatok Slovákov. Svojou prítomnosťou nás podporil aj predseda Zhromaždenia mesta Nový Sad Zdravko Jelušić. K tomu folklórne hodnoty prezentovali tanečníci hložianskeho KOS Jednota. Na námestí bolo v tom období veľa návštevníkov, keďže sa slovenská hudba rozliehala po celom námestí, ale aj naše slovenské kroje – kašmerínky upútali pozornosť okoloidúcich, tiež gasto ponuka.“

Zo samotného výsledku možno uzavrieť, že organizátori skutočne mali jediný cieľ, a to perfektne zorganizovať Slovenské národné slávnosti. Z uvedeného a vôbec z výsledkov podujatí možno uzavrieť, že sa im to podarilo, dopĺňali sa na všetkých poliach, čo sa v organizácii SNS ešte nestalo, aby spolu pôsobili všetci traja organizátori.

Foto: CIFRA Media

A. HORVÁTOVÁ
A. HORVÁTOVÁ

ANNA HORVÁTOVÁ (1968) Je jazykovou redaktorkou v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu. V roku 1995 nastúpila do pracovného pomeru v NVU Hlas ľudu. Stará sa o jazykovú čistotu týždenníka Hlas ľudu, mládežníckeho časopisu Vzlet a knižných vydaní. V roku 2013 vydala príručku pod názvom Jazykové omyly – Z jazykovej kultúry vojvodinských Slovákov, ktorej vydavateľmi sú NVU Hlas ľudu a Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: horvatova@hl.rs