Z MÔJHO UHLA
V žiadnom prípade nemožno zaprieť strategický význam poľnohospodárstva. Veď toto hospodárske odvetvie vlani v zahraničnoobchodnej výmene dosiahlo miliardový suficit a jedna pätina vývozu zo Srbska je export poľnohospodárskych výrobkov.
Akoby sme s tým neboli spokojní, do nového roka sme vstúpili s novou poľnohospodárskou stratégiou. Nikde to síce nepíše tak jednoducho, ale sa dá vycítiť medzi riadkami najnovších zmien Zákona o stimulačných opatreniach v poľnohospodárstve a o rozvoji vidieka. Poľnohospodársku verejnosť najviac zaujala skutočnosť, že je menšia plocha, na ktorú nositeľ poľnohospodárskeho majetku bude môcť podať žiadosť o subvencie v rastlinnej výrobe. Tak isto Národné zhromaždenie Srbska prijalo vládny návrh, aby prenajatá štátna pôda bola mimo systému subvencií. Tým sú vyradené veľké majetky, ktoré doteraz boli favorizované – o subvencie sa mohli uchádzať len tie do 100 ha, a v tomto roku len do 20 ha. Najväčšia časť poľnohospodárskej pôdy je vo Vojvodine, teda o subvencie budú vo väčšej miere ukrátení vojvodinskí poľnohospodári. Ide tu ešte o celý rad špekulácií a odhadov, ktoré vyvolala zmena zákona. Napríklad aj taká, že málokto si povšimol, že o subvencie sa budú môcť uchádzať znovu len komerčné gazdovstvá, znamená len tie, ktoré majú najmenej jedného člena penzijne a zdravotne poisteného.
Vôbec sa netreba obávať, že všetci zbehlí poľnohospodári, tí menší a zvlášť tí väčší, neprejdú cez rozum zákonodarcovi. Veď majetok si formálne možno rozdeliť na viacerých nositeľov alebo pozemok zaregistrovať na poľnohospodárskych robotníkov. A všetci sú spokojní. Poľnohospodári poberajú subvencie, penzijný fond a fond zdravotného poistenia sa plnia. Spokojná je aj veľká časť voličov, veď viac ako 99 percent poľnohospodárskych majetkov obrába menej ako 20 hektárov. Akoby strategický cieľ opatrení v poľnohospodárstve bol sociálny a politický a nie ekonomický, akým by v prvom rade mal byť.
Samuel Žiak