Súčasná slovenská literatúra na dlani

Tretie pristátie pred kultúrnou verejnosťou Slovákov v Srbsku, ale aj ostatnými záujemcami, v týchto dňoch mal projekt LiteraTour. Pod týmto slovným spojením – svojráznymi túrami do slovenskej literatúry – sa skrýva prepojenie súčasnej slovenskej produkcie a spisovateľov s akademickou čitateľskou obcou, predovšetkým aktívnym potenciálom, resp. čitateľmi, ktorí dokážu túto literatúru akceptovať v originálnom vydaní po slovensky a venujú sa štúdiu slovenskej literatúry. Okrem obecenstvu v Srbsku, slovenskí spisovatelia sa v rámci tohto projektu predstavili aj v Ľubľane, Záhrebe, Krakove a Budapešti.
Jeden z mála vydavateľov v Slovenskej republike, ktorý svoju produkciu nenechal ujsť prúdom času a odolal nátlaku vydávať brakovú tvorbu, ale svoj vlastný vydavateľský potenciál zameral na pôvodnú a súčasnú slovenskú literatúru, je aj Koloman Kertész Bagala. Tento vydavateľ slovenskej literatúry roku 1991 založil vydavateľstvo KK Bagala a kultúrnu agentúru L. C. A., od roku 2007 premenovanú na OZ literarnyklub.sk. Doteraz sa mu podarilo vydať viac ako 350 kníh a je zakladateľom i viacerých národných literárnych súťaží, akými sú Poviedka (1996), Román (2006) a Básne (2009).
Vydavateľ Bagala sa v rámci LiteraTour doteraz v Srbsku predstavil s básnikom Ivanom Štrpkom, neskôr aj s predstaviteľom strednej generácie spisovateľov Marekom Vadasom a mladou autorkou Zuzkou Kepplovou. Aj pod tretie pristátie súčasných slovenských spisovateľov, ktorým knihy vyšli v tomto vydavateľstve, a pod ich prezentáciu v Srbsku, sa podpisujú Lektorát slovenského jazyka a kultúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v Novom Sade a v Belehrade a Ministerstvo kultúry SR, ktorí v dňoch 24. a 25. novembra 2014 v Báčskom Petrovci, v Novom Sade a v Belehrade prichystali prezentáciu ďalších významných slovenských spisovateľov Ballu a Agda Bavi Paina. Moderovanie týchto literárnych posedení mala na starosti univerzitná profesorka a literárna kritička Dr. Marta Součková, ktorá sa snažila nielen skrátka načrtnúť základné charakteristiky tvorby hostí, ale aj načrieť do ich vnímania súčasného literárneho milieu na Slovensku a vo svete, ich podnetov na písanie a animovať prítomných študentov aktívne sa zapojiť do literárnej debaty.

Balla (8. 5. 1967 Nové Zámky) vlastným menom Vladimír Balla absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave (1990), odvtedy pracuje na Okresnom úrade v Nových Zámkoch. Poviedky začal uverejňovať od roku 1992 najmä v časopisoch Dotyky a Literárny týždenník. Knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996), za ktorú získal Cenu Ivana Krasku. Vo svojej druhej knihe Outsideria (1997) sa pokúsil spojiť pôvodne samostatné poviedky do románového celku. Roku 2000 vydal zbierku krátkych próz Gravidita, roku 2001 Tichý kút, v roku 2003 knihu Unglik, v roku 2005 De la Cruz, v roku 2008 knihu s názvom Cudzí (2008) a v roku 2011 rozprávačské až autobiografické prózy V mene otca. Za svoje literárne diela získal aj viaceré ocenenia. Okrem Ceny Ivana Krasku je laureát súťaže Poviedka 97 (1997) a naposledy získal Cenu Anasoft litera (2012) za novelu V mene otca (2011).

Bavi Pain (pseud.) Agda (19. 6. 1969 Košice) debutoval okultistickou zbierkou básní Kosť & Koža (2002). Je autorom prozaických textov Koniec sveta (2006). Poéziu a prózu publikuje pod rôznymi pseudonymami a značkami v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch. Ako autor a scenárista má za sebou niekoľko úspešných televíznych relácií, zábavných show, reklamných spotov a kampaní, videoklipov, rozhlasových a divadelných hier či hraných seriálov. Okrem toho pôsobí aj ako dramaturg, interpret, venuje sa filmovej a hudobnej kritike a tvorbe a pravidelne publikuje v tlači, rádiu a televízii doma aj v zahraničí. Pain je spolu s režisérom Gejzom Dezorzom spoluautorom scenára filmu Fabrika smrti: mladá krv. V 80. a 90. rokoch zároveň pôsobil v undergroundovej hudobnej skupine Liter Geňa, ktorej nahrávky sa šírili iba samizdatovo.

                                                                                                                                           Jaroslav Čiep