Super trieda na tému: Naša obec

Aula Základnej školy Zdravka Čelara v Čelareve sa v predchádzajúcu sobotu predpoludním pozmenila na bzučiaci úľ. Robotné včielky s chuťou spĺňali pokyny včelej matky; trúdy tam, verte nám na slovo, neboli.

Nuž ale akéže to boli včely, čo im škola vŕta v hlave? Krásne, rozšantené, talentované. Žiačky a žiaci nižších i vyšších ročníkov – a bolo ich tam viac než tridsať – z novosadských základných škôl Kostu Trifkovića, Dušana Radovića a Ivana Gundulića, pravdaže, i domáce žiactvo. Včeliu matku robila profesorka slovenského jazyka a literatúry, učiteľka v spomenutých štyroch školách, Čelarevčanka s hložianskymi koreňmi Mária Supeková. To ona zase raz skúša so svojimi žiakmi vyhútať a urobiť niečo pekné, dobré, užitočné.

Takže sme 20. apríla videli scénický príbeh na tému Naša obec. Také malé milé úprimné vyznanie intímneho vzťahu k svojmu mest(ečk)u, k svojej škole, k ľubozvučnej slovenčine. Verbálny príbeh, hovoriaci o Báčskopalanskej obci, o Čelareve a Novom Sade umocnený videovými nahrávkami. Na dynamike mu pridávajú krátke rezké tanečné výstupy. Je síce pravda, že javiskový jazyk protagonistov nie je práve dokonalý; lež akoby aj mohol byť, keď aktéri príbehu sú prevažne deti zo zmiešaných manželstiev žijúce v neslovenskom okolí? Zato im úsilie, oduševnenie, prístup k tomu, čo robia, a radosť, s akou to robia, nijako nemožno uprieť. Chce to ešte tu i tam niektoré časti vycibriť, popracovať na uvoľnení „hercov“ a plynulosti príbehu.

Ako hovorí učiteľka Supeková, prv než napísala scenár, oboznámila žiakov s projektom Super trieda, ktorý vznikol na Slovensku v roku 2009. Jeho podstatou je motivovať deti do práce, budovať zdravé vzťahy v kolektíve, upevniť komunikáciu, ale aj prostredníctvom hry osvojiť si poznatky z viacerých oblastí (zemepisu, dejepisu, všeobecnej kultúry, jazyka…).

– Spolu s deťmi sme uvažovali, ako na to, spolu sme chystali výtvarné a hudobné riešenia, kostýmy… Najprv som musela získať predstavu o každom žiakovi, ujasniť si, ktoré sú jeho záľuby a záujmy, aby som vedela, akú úlohu mu pridelím…

Pravdaže, takmer všetci ihneď chceli byť „v koži“ básnika Lazu Kostića či dámy Lenky Dunđerskej, nikto sa však neurazil ani neodmietol tzv. menšiu rolu v hre, ktorú ukončili spoločnou pesničkou Super trieda. Napísala a zhudobnila ju učiteľka Supeková, využijúc názvy slovenských učebníc a kľúčových slov v nich. Po klaňačke si žiaci pomaškrtili na koláčikoch, a potom si dali spoločnú prechádzku. Ale akú! Navštívili Múzeum piva, kde ich počastovali chutnými šťavami (pravdaže, nie i pivom) a vyfotili sa pred kaštieľom Dunđerskovcov. Nakoniec si povedali dovidenia v Pivnici 11. mája. Tam vystúpia spolu s vrstovníkmi z iných základných škôl, ktorí by tiež 20. mája radi odcestovali na krajanské kolo súťaže Super trieda do Košíc.

Juraj Bartoš