Svetový deň porúch príjmu potravy – 2. júna

V dnešný deň, čiže 2. júna, si pripomíname Svetový deň porúch príjmu potravy. Podľa samotného názvu uzavierame, že ide o odmietanie potravy, extrémny pokles hmotnosti so zápchou, poklesom tepovej frekvencie.

Niektoré zo základných charakteristík sú psychické poruchy s osobitnými znakmi vyznačujúcimi sa typickými telesnými príznakmi.

Tieto poruchy sa prevažne vyskytujú u dievčat v období dospievania a u mladých žien. Predsa, čoraz častejšie sa stáva, že poruchu príjmu potravy majú aj muži.

Práve preto sme si dnes v Srbsku pripomenuli Svetový deň porúch príjmu potravy s cieľom informovať spoločnosť o serióznych problémoch, ktoré tieto poruchy zapríčiňujú.

V tomto kontexte v joga štúdiu Hipokrat v Novom Sade dnes prebiehal program pod názvom Reálny obraz o poruchách príjmu potravy.

Organizovala ho psychologička a organizátorka akcie Jelena Stojanovićová, ktorá tiež mala poruchy s príjmom potravy. O tých skúsenostiach otvorene hovorí a prezentuje ich verejnosti prostredníctvom textov na internete.

Poruchy príjmu potravy

Asi najznámejšie a najrozšírenejšie formy porúch príjmu potravy sú mentálna anorexia, mentálna bulímia a záchvatovité prejedanie. Poruchy príjmu potravy môže diagnostikovať iba špecialista, čiže psychiater alebo psychológ.

Nie je celkom jasné, ako poruchy vznikajú, ale odborníci tvrdia, že sa na ich pretrvávaní podieľa niekoľko faktorov – neexistuje len jeden dôvod, ktorý by bol príčinou vzniku poruchy a vo všetkých prípadoch ochorenia je prítomné spolupôsobenie určitých telesných, psychických a kultúrno-spoločenských faktorov.

Okrem toho, stáva sa, že chorý jedinec prejde z jedného typu ochorenia k druhému, prípadne ich v rôznom období strieda.

„Na psychológiu som sa aj zapísala, pretože som sama bojovala s poruchami príjmu potravy. Svetový deň si pripomíname v celom svete a u nás si ho pripomíname prvýkrát. Žiaľ, ale musím konštatovať, že sú poruchy príjmu potravy vo verejnosti tabu témou, podobne, ako je to aj s ostatnými typmi mentálnych porúch“ – uviedla Jelena Stojanovićová.

Asi najjednoduchšie povedané a vysvetlené by bolo to, že je anorexia choroba, pri ktorej pacient odmieta potravu, chce stále znižovať svoju hmotnosť a ovládať svoje telo. Z druhej strany, bulímiu je ťažšie spozorovať, ako anorexiu. Predovšetkým preto, lebo bulimik sa zdá byť normálnej fyzickej či telesnej konštitúcie.

Ona sa prejavuje prejedaním a vzápätí vracaním, ktoré si človek sám vyvolá.

„Ak sa zraníme, alebo necítime dobre – navštívime lekára. Neviem prečo to nerobíme aj keď bojujeme s niektorou mentálnou poruchou, tak aj poruchou príjmu potravy. Preto je veľmi dôležité, aby si verejnosť uvedomila tento problém a aby sme o ňom otvorene hovorili. Tým, ktorí sa s poruchami v príjme potravy stretajú by to určite znamenalo“ – uzavrela Jelena Stojanovićová.