Jazykový import sprostredkoval do slovenčiny aj slová vysunuté v titulku, ako i týmto podobné: aviváž, guráž, vitráž, vizáž… Spoločné pre tieto slová je francúzsky pôvod, a čo je tu pre nás ešte dôležitejšie, chybne určené gramatické kategórie.
V slovenčine sú všetky tieto podstatné mená ženského rodu, hoci ich my pod vplyvom srbčiny tak nehodnotíme a následkom toho si ich tak aj prispôsobujeme. V našej slovenčine sa dá počuť, že „v tom baráži nezvíťazili“, „ten pasáž je ako vykradnutý“, „nemám dosť toho stážu za penziu“, „noviny majú malý tiráž“. Takéto tvary spisovná slovenčina nepripúšťa. Náležité tvary majú znieť takto: „v tej baráži nezvíťazili“, „tá pasáž je ako vykradnutá“, „nemám dosť tej stáže za penziu“, „noviny majú malú tiráž“.
Druhé nedopatrenie späté s týmito slovami je nenáležitá výslovnosť, vyplývajúca zo silného ovplyvnenia nášho jazyka srbčinou. Je to zvlášť príznačné pre podstatné mená garáž, blamáž, masáž, montáž, pláž, vitráž, ktoré sa v nárečovej podobe vyskytujú v týchto podobách: „garáža“, „blamáža“, „masáža“, „montáža“, „pláža“, „vitráža“. Tu sa síce zachoval ženský rod, ale koncovka „a“ je zbytočná.
V genitíve jednotného čísla tieto podstatné mená majú koncovku „e“: (z tej) baráž-e, (z tej) blamáž-e, (z tej) garáž-e, (z tej) masáž-e, (z tej) montáž-e, (z tej) pasáž-e, (z tej) pláž-e, (z tej) stáž-e, (z tej) tiráž-e.
ah