Tento dom je už na pevnej skale

Rok 2012 si členovia zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Kulpíne budú pamätať ako skutočne prelomový, lebo sa vďaka podlomenej dôvere k miestnemu farárovi a vedeniu zboru tamojšia cirkev dostala takmer do kolapsu. Oči nádeje upriamené boli na nového farára, ktorý sa po legitímnych voľbách s rodinou do čerstvo zrenovovanej fary nasťahoval 21. augusta. Keď uplynulo presne pol roka, odišli sme k velebnému pánovi Mgr. Jaroslavovi Javorníkovi, PhD., farárovi kulpínskemu, po pekné správy o činnosti obnoveného zboru. A dostali sme ich.

– V septembri sme ešte upravovali faru, okolie, záhradu, v posledný septembrový deň sme absolvovali úspešný zájazd do Hajdušice, kde som pôsobil uplynulých 12 rokov, – ako v spätnom zrkadle náš spolubesedník jasne vidí svojich šesť kulpínskych mesiacov. – V októbri to už bola pravá konsolidácia cirkevného zborového života. Pracovné akcie prebiehali naďalej, lebo po komasácii cirkvi prinavrátili určité výmery. Keďže ide o jamy, dali sme sa do ich klčovania a čistenia. Tu sme usporili asi 60-tisíc dinárov, keďže sme získali ohrevné drevo: nemuseli sme kupovať uhlie. Chceme tam vysadiť 500 sadeníc. Je to okrúhly, ale aj symbolický počet: práve sme v tzv. Lutherovej dekáde, ktorá vyústi roku 2017, keď oslávime 500 rokov od reformácie.

Novembrové diania v tamojšom cirkevnom zbore zaznamenal aj náš týždenník: kulpínsky zbor uhostil Kovačičanov a na Kataríny v kostole bolo až sedem krstov. Záznam z krstu zverejnil aj časopis Evanjelický posol na Slovensku, lebo je to aj v ich matrikách rarita.

– Už v decembri sa videlo, že sa zbor zmiernil. Okrem toho, že sa nám kostol už skôr pekne naplnil na bohoslužbách, koncom roka sme mali už 600 cirkevných knižiek s vyplatenou cirkevnou daňou, čo tu roky nebolo. Teda – a to je to najdôležitejšie a najvzácnejšie: vrátila sa dôvera. Dôvera veriacich v nové vedenie zboru, dôvera v poriadok v cirkvi. Ľahko je adaptovať sa, keď vás ľudia prijmú, a mňa Kulpínčania prijali veľmi pekne, –  hovorí farár Javorník, ale vzápätí spomína aj „ťažké rezy, rakovinu v cirkevnom zbore, ktorú bolo treba vyrezať“ a rovno tie nepopulárne veci musel vraj urobiť sám.

– Po bankrote zboru bolo treba stanoviť nové pravidlá, viesť finančné veci tak, ako v domácnosti: dbať na každý dinár, nerozhadzovať. V januári som sa upriamil na všetky cirkevné knihy, za tri týždne som všetko preveril, čo chýbalo, doplnil z materiálov na Biskupskom úrade, a tak som určil nielen diagnózu, ale aj liečbu. Vďaka Bohu, že som dostal podporu aj na celocirkevnom konvente, aj na presbyteriálnom zasadnutí. Teší ma nesmierne, že všetky moje návrhy boli schválené jednohlasne. To sa veru nestáva často a zvlášť po takých turbulentných časoch, aké zažil kulpínsky cirkevný zbor. A tu sú aj čerstvé finančné ukazovatele: Keď som prišiel, v auguste v pokladnici bolo 15-tisíc dinárov, teraz presne po pol roku máme na účte 15-tisíc eur…

Nový farár si našiel cestu aj k deťom, konfirmandom a mladým, a tu sú realizované akcie: korčuľovanie a plávanie s mládežou v Novom Sade, výroba domčekov pre vtáčiky pre všetky stromy okolo fary. Spoločným menovateľom aj týchto akcií, na prvý pohľad necirkevných, je získavanie dôvery. Aj tých ďalších: púšťanie šarkana, návšteva observatória, s hložianskou mládežou výlet na Letenku, v lete kemp na Slovensku. V pláne je aj cesta starších členov zboru na Slovensko, uvítanie Hajdušičanov, vrátenie návštevy Kovačičanom. Netreba zabudnúť na májovú inštaláciu zborového farára. Teda na každý mesiac sa črtá aspoň jedna väčšia akcia a pán farár Javorník dúfa, že sa všetko naplánované aj zvládne.

A na záver takto hovorí: – Dnes je už ľahšie. Keď sa človek otočí, vidí, že je tu dom postavený na pevnej skale, na dobrom základe. Potom je už ľahko robiť strechu, fasádu.

A.   Francistyová

(foto: cirkevný archív)