TIP NA VÝLET: Skryté kopce v rovine

Väčšia časť obyvateľov našej krajiny si Vojvodinu predstavuje ako nekonečnú rovinu. Tá menšia časť povie, že predsa len nie je až taká rovná, a ako prvú asociáciu na vyššie polohy spomenie Fruškú horu. Avšak ani Frušká hora nie je najvyšším bodom Vojvodiny. Ten sa nachádza až v Banáte, priam pri hranici s Rumunskom. Vršacké vrchy a Gudurički vrh, ako najvyšší bod našej pokrajiny, sa posledné roky vďaka podaktorým milovníkom prírody dostávajú do popredia, čím sa stáva populárnejším aj samotné okolie. A práve to širšie okolie vám chceme navrhnúť ako skvelý tip na výlet. Sú ním Zagajické kopce (srb. Zagajička brda).

Unikátna prírodná lokalita láka čoraz viac milovníkov turistiky a prechádzok

Zagajické kopce sa nachádzajú v južnej časti Banátu, presnejšie v blízkosti dediny Zagajica, a patria do Obce Bela Crkva. Charakteristické sú svojimi zelenými kopcami pripomínajúcimi púšťové duny. A to plným právom, keďže ležia na samom okraji Deliblatskej piesočiny. Na rozdiel od centrálnej časti piesočiny, ktorá je prevažne zalesnená a rovná, toto územie nadobudlo vplyvom špecifických klimatických podmienok podobu kopcov bohato pokrytých vegetáciou. Najvyšší z nich dosahuje výšku 256 metrov nad morom.

Pre ekológov sú tieto kopce fascinujúcim „ostrovom v čase“. Vedci pripomínajú, že ide o jedinečné fosílne duny z obdobia, keď vysychalo Panónske more. Silné vetry vtedy formovali nánosy piesku do obrovských vĺn, ktoré až neskôr pokryla a stabilizovala húževnatá stepná vegetácia. Prechádzka po nich je tak doslova prechádzkou po dne niekdajšieho mora.

Z týchto vrcholov sa otvára krásny výhľad na Vršacké vrchy, Karpaty v Rumunsku, ako aj k Dunaju. Krásne je tu na jar, keď je všetko zelené, v neskorej jeseni, keď sa stromy sfarbia dočervena, alebo v zime, keď sa na spomínaných Karpatoch belie sneh. V lete však návštevu tejto lokality príliš neodporúčame, a to z viacerých dôvodov. Kopce sú slabo porastené stromami, takže tieň je minimálny, a vegetácia býva prevažne vyschnutá, čo z estetickej stránky nelahodí oku. Avšak vkusy sú rôzne…

Vzhľadom na to, že sa kopce nachádzajú na okraji Deliblatskej piesočiny, ktorá je Špeciálnou prírodnou rezerváciou, platia tu špecifické pravidlá ochrany. Vďaka tomu tu stále môžete naplno cítiť vôňu pôvodnej stepnej vegetácie. Rastú tu viaceré chránené bylinné druhy – pivonka úzkolistá, pivonka banátska, šafran, hlaváčik jarný či rôzne druhy divých orchideí. V odborných kruhoch sú práve Zagajické kopce uznávané ako biotop najväčšej kolónie slepca podolského v Srbsku a podľa niektorých údajov dokonca v celej Európe.

Túto idylu, ticho a vôňu byliniek sprevádzanú vetrom (na ktorý si v južnom Banáte jednoducho musíte zvyknúť) čoraz častejšie narúša hluk štvorkoliek či terénnych automobilov, aké sa zvyčajne používajú v púšti na zábavu turistov. Jazda na týchto vozidlách je pritom prísne zakázaná, pretože ničí chránenú stepnú vegetáciu. Týchto bezohľadných návštevníkov lokality nikto nekontroluje ani nesankcionuje. Mnohí v tomto mieste videli spôsob, ako ľahko zarobiť peniaze, a to sa im bude dariť dovtedy, kým podnik, ktorý túto oblasť spravuje, bude ignorovať bezohľadné ničenie tejto významnej lokality.

Chodiť po Zagajických kopcoch znamená kráčať po histórii našej planéty. Je to privilégium, nie samozrejmosť. Ak však štátne podniky a nezodpovední jednotlivci neprestanú zatvárať oči pred ich ničením, čoskoro môžeme prísť o jeden z posledných skutočných prírodných klenotov Vojvodiny. Je najvyšší čas rozhodnúť, či toto miesto zostane útočiskom pre vzácne stepné živočíchy a všelijaké bylinky alebo iba ihriskom pre bezohľadnosť.