Transparentnosť, demokracia a akcia
Poverenec Rodoljub Šabić
DESAŤROČNÁ SPRÁVA O REALIZÁCII ZÁKONA O SLOBODNOM PRÍSTUPE K INFORMÁCIÁM VEREJNÉHO VÝZNAMU A ZÁKONA O OCHRANE OSOBNÝCH ÚDAJOV
Ako aj mnohé iné, i transparentnosť je oblasťou a školou, ktorú stále zvládame: raz veľmi úspešne, inokedy menej. Ak pred necelými desiatimi rokmi, vlastne v roku 2005, bolo u poverenca len 438 predmetov týkajúcich sa slobodného prístupu informáciám, respektíve ochrany osobných údajov, vlani ich jeho úrad mal až 9 903 – 7 377 v oblasti voľného prístupu k informáciám a 2 526 vo sfére ochrany osobných údajov. Je to o približne 30 percent viac ako v roku 2012.
Na skutočnosť a medzinárodne uznané kvality Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ako i na fakt, že je vlani až 93 percent podaní úspešne riešených, poukázal na nedávnej prezentácii ročnej správy o uplatnení dvoch zákonov Rodoljub Šabić, poverenec pre informácie verejného významu a ochranu osobných údajov. Na konferencii prebiehajúcej v Paláci Srbska v Novom Belehrade za účasti početných spoločenských vládnych a mimovládnych činiteľov, delegácie Národného zhromaždenia, ochrancu občanov, tiež predstaviteľov Európskej únie a medzinárodných organizácií, bolo počuť aj čosi iné.
Napríklad to, že sa mnohí zaoberajú spracovaním osobných údajov, pričom pre mnohé z týchto spracovaní neexistuje zákonný rámec, ani súhlas osôb, na ktoré sa tie vzťahujú. Na strane druhej, náchylní sme aj to, čo načim, aj to, čo nenačim, vyhlasovať za tajomstvo, čo poverenec Šabić polovážne skomentoval slovami, že tajomstiev máme azda viac než NATO pakt. Jedno zo základných ľudských práv, to na súkromie, je čoraz viac ohrozené, zvlášť v tejto ére moderných komunikácií.
Jedným z najvýraznejších problémov je prax pomalého alebo dosť pasívneho postoja príslušných orgánov k odstráneniu prekážok, už roky škodiacich primeranej realizácii práva. Je taký názor, že je Zákon o ochrane osobných údajov deravý sťa švajčiarsky syr, kým je ten o ochrane tajných údajov nekvalitný a ťažko sa dá uplatniť. Jedným z výrazných problémov je, že rozhodnutie poverenca, keď ide o informácie verejného významu, nie je konečné a výkonné a malo by byť. V tom možno objaviť prvú príčinu a dôvod, prečo moc za posledné tri roky neviedla žiadne priestupkové konanie proti narušovateľom uvedeného zákona.
S cieľom dosiahnuť nápravu tam, kde sa to dá, poverenec navrhol celý rad odporúčaní, v prvom rade Národnému zhromaždeniu (štyri) a vláde Srbska (trinásť odporúčaní). Vychádza z toho, že by odstránenie doteraz evidovaných prekážok vo sfére lepšieho prístupu k informáciám znamenalo ešte lepšie výsledky na pláne demokratickej kontroly moci verejnosťou, taktiež v oblasti boja proti korupcii a rôznym zneužívaniam. Hlavne o tom sú spomínané dva zákony.
Oto Filip
J. PÁNIKOVÁ
