Treba posvietiť na toržianske obdobie

KULTÚRA

 

Ako sme spomenuli v Hlase ľudu č. 9 z 2. marca, na Medzinárodnej vedeckej konferencii a stretnutí v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (22. februára 2013) odznelo súhrnne 13 referátov účastníkov z Česka, Slovenska a Srbska. Ich autori v nich ozrejmili viaceré segmenty života a širokého spektra činnosti Juraja Ribaya.

Hovoriac o zbierkotvornej a bibliografickej činnosti Juraja Ribaya, Agáta Klimeková dala do širšieho kontextu pôsobenie „významného reprezentanta slovenských dejín, knižnej kultúry, slovenského knihovníctva a bibliografie, ale aj jazykovedy, folkloristiky, ľudovýchovnej spisby a duchovného života slovenských evanjelikov, vzácneho človeka Jur Ribaya, ktorého zbierkotvorná a bibliografická činnosť zaujíma výnimočné miesto v slovenskom knihovníctve a bibliografii“. Taktiež podčiarkla: „Pôsobenie Jur Ribaya spadá do obdobia národného obrodenia, keď si aj slovenská inteligencia začína uvedomovať svoje etnické, kultúrne a duchovné zaradenie. Jedným z predpokladov sebauvedomenia národa je aj dokladanie svojej identity v rovine jazyka a literatúry. Preto tu hrá mimoriadnu úlohu aj registrácia národnej tlačovej a rukopisnej produkcie od najstarších čias, o ktorú sa pokúsil aj Jur Ribay.“

Jan Pišna podotkol, že Juraj Ribay bol skvelý znalec staršej literatúry a venoval sa sústavnému zbieraniu týchto kníh a sprostredkúvaniu ich čítania medzi slovenskou a českou inteligenciou. Zuzana Čížiková o. i. zistila, že Ribayov fond v Szécsenyiho knižnici v Budapeštei tvorí súhrnne 567 kníh, čiže až 43,4 % z celkového počtu, a že najstaršia kniha v nej je Biblia z roku 1489…

Na vyhradenom priestore nie je príležitosť na uvedenie veľkého množstva objavných informácií, ktoré priniesli účastníci vzácneho stretnutia, a tak osobnosť Juraja Ribaya, jeho život a rozvetvenú činnosť osvetlili z viacerých uhlov. Niet sporu o tom, že vynaložili veľa energie na zistenie nových neznámych súvislostí významného slovenského jazykovedca, respektíve slovenského a slovanského slavistu; jednotlivé pasáže viacerých referátov boli brilantné a nanajvýš zaujali, upútali pozornosť aj absolútnych laikov v danej oblasti. Účastníci „stretnutia ribayovcov“ sa však uzhodli na tom, že stále chýba  podrobnejšie ozrejmenie toržianskeho obdobia, ktoré pýta ucelenejší príspevok, ktorý podrobnejšie ozrejmí posledných trinásť rokov života Juraja Ribaya ako evanjelického kňaza strávených v Torži (dnes v Savinom Sele). Keďže dostal do rúk horúci gaštan, t. j. možnosť, aby záverom podujatia na pôde ÚKVS ocenil jeho dopad, bez náležitej prípravy a po vyčerpávajúcom dni Miroslav Dudok (ako jeden z organizátorov predchádzajúcej, bratislavskej konferencie) skonštatoval:

– Keby som porovnal konferenciu z roku 2004, kde dominovali hlavne slovenskí výskumní pracovníci alebo slovenskí vedci, ktorí sa zaoberajú Ribayom, a maďarskí výskumní pracovníci, tam nám veľmi chýbal český pohľad. O to mám väčšiu radosť zo skutočnosti, že na konferencii v Novom Sade je otočená situácia: to, čo chýbalo tam, nahradí sa týmto budúcim zborníkom. Už obidva vidím ako komplementárne publikácie, s tým rozdielom, že tento nebude musieť byť v takej miere popisný ako predchádzajúci; bude obsahovať už aj analytické príspevky, keďže výskumy a príspevky šli viacej do hĺbky. Úplne súhlasím s tým, čo povedal pán docent Linda a vlastne všetci zdieľame také pocity, že ako jednotlivci nedokážeme veľa, a že to musíme robiť tímovo. Mali by sme na to ísť vo viacerých centrách, povedzme Praha – Bratislava – Budapešť – Nový Sad – Belehrad… Skrátka, naozaj mám veľmi dobrý pocit a ďakujem všetkým účastníkom, že prispeli kvalitnými referátmi, hotovými štúdiami, hoci sme zápasili s časom; nie sme ribayológovia z povolania. Uvažujem o tom, že možno by sme mohli každých päť rokov, aj v iných prostrediach, zorganizovať konferenciu s cieľom dopracovať sa k novým poznatkom.

J. Bartoš