Oživovanie legendy
KNIHY
(Gustáv Maršall-Petrovský: Jánošík, kapitán horských chlapcov, jeho búrlivý život a desná smrť. Román v dvoch dieloch. Vydavatelia: Nadlak : Vydavateľstvo Ivana Krasku a Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2012.)
O Jánošíkovi bolo napísaných viac než šesťdesiat literárnych diel, a to okrem iného aj v nemeckom, v maďarskom, v poľskom či v anglickom jazyku. Najmä zásluhou literatúry sa z Terchovčana stal heroizovaný hrdina, obklopený mýtmi a legendami. V príbehoch o Jánošíkovi je však predovšetkým vyjadrená túžba ľudu po spravodlivosti, lebo ide o jedinečnú bytosť, o ktorej slovenský zotročený ľud spriadal rozprávky a povesti a prenášal ich z kolena na koleno. Spisovatelia k tomu ešte viac prispeli. Jeho popularita ani v modernej dobe neklesla. V rade tých nespočetných ospevovateľov kapitána horských chlapcov bol aj dolnozemský prozaik Gustáv Maršall-Petrovský, ktorého prvé vydanie románu Jánošík, kapitán horských chlapcov, jeho búrlivý život a desná smrť vyšlo v dávnom roku 1894 v New Yorku. Toto šieste vydanie, ktorého spoluvydavateľmi sú Vydavateľstvo Ivana Krasku v Nadlaku a Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, je ladené k 150. výročiu narodenia prozaika Petrovského. Román pozostáva z dvoch dielov, za ktorými nasleduje dôkladne podaný, priam filozoficky rozpracovaný doslov doc. PhDr. Michala Babiaka, Mr., Román Jánošík Gustáva Maršalla-Petrovského a Vydavateľská poznámka. Tam sa dozvedáme, že text tohto vydania je prebraný z piateho vydania, ktoré vyšlo ako spoločný vydavateľský projekt vydavateľstiev Obzor v Báčskom Petrovci a Tatran v Bratislave roku 1966, ktorý na vydanie pripravil a doslov napísal Dr. Ján Kmeť.
Ako podobné historické romány o odvážnom a pravdu milujúcom kapitánovi, aj tu sú zmienky o jeho dobrých skutkoch, smelej charizmatickej postave, vodcovských schopnostiach, teda o historických udalostiach a postavách – aj tých blízkych Jánošíkovi, ale aj tých zemepanských vydieračoch, a potom o Jánošíkovej násilnej smrti. Neoddeliteľnou súčasťou sú spievanky, cez ktoré sa priam idealizuje Jánošíkova smelosť, láska k svojmu ľudu, nenávisť voči zemepánom a ten pre neho špecifický nepokoj, ako i nemožnosť zmieriť sa s vydieraním a utláčaním chudoby.
Babiak trefne vystihol osud románu, keď hovorí: „Takýto typ románu, akým je Maršallov bolestný vzdych nad slovenským národom, v kontexte slovenskej národnej kultúry v dobe svojho vzniku už bol „odlomenou vetvou“; strom slovenskej literatúry vyhúkol vyššie a nové ratolesti z Maršalla vyhnať nemohli. Neskoršie Maršallove diela mali istú rezonanciu v prostredí slovenského literárneho realizmu, no román Jánošík zostal na literárnych margínach. No, stojí za pripomenutie, že na strane druhej, práve tento román bratia Siakelovci využili ako základ pre scenár prvého slovenského celovečerného filmu z roku 1921“ (s. 255). A potom akoby na ujasnenie ešte dodáva: „Keď si vlastne uvedomíme, že tento román sa dožíva už svojho šiesteho vydania, a tým rozširuje rady slovenského čitateľského publika, ako aj prvenstvo v kontexte slovenskej kinematografie – objavuje sa aj tá druhá strana mince Maršallovho romantického bôľu: tá strana mince, ktorá otvára perspektívu historickej vďaky“ (tamtiež).
Akokoľvek, ale vždy je dobre, keď sa cez literárne diela oživuje túžba ľudu po spravodlivosti, hoci je to vyjadrené aj tým heroizovaným jánošíkovským duchom a naším zmyslom pre historickú vďaku. Možno preto sa diela tohto druhu stretávajú s čitateľským ohlasom.
Anna Horvátová
