Tridsať rokov po Nežnej revolúcii

6.dec 2019

Tridsať rokov po Nežnej revolúcii

Občania Slovenska a Česka si pripomínajú 30. výročie Nežnej revolúcie, ktorá trvala od polovice novembra do konca decembra 1989, nenásilne zrušila totalitný komunistický režim a podstatne pozmenila život vo vtedajšom Česko-Slovensku.

Nežná revolúcia sa udiala onedlho po páde Berlínskeho múru a v roku, keď začala padať aj tzv. Železná opona v krajinách východoeurópskeho bloku kontrolovaných Sovietskym zväzom. Život za Železnou oponou znamenal, že napr. nebolo možné slobodne cestovať do zahraničia, ani vyjadrovať vlastný politický názor, alebo byť pravdivo informovaný o tom, čo sa deje a ako sa žije v západnom svete. Je všeobecne známe, že občania východného bloku mali v obchodoch obmedzený výber potravinárskych a iných spotrebiteľských výrobkov, pokým v médiách mali prístup len k prísne kontrolovaným informačným a kultúrno-zábavným obsahom (niekdajšia socialistická Juhoslávia bola pre nich vo všetkých oblastiach ideálom slobody). Vládol všeobecný strach z toho, čo sa jednotlivcovi môže stať, ak vyjadrí nesúhlas s vládnucim politickým systémom, pokým blahobyt pociťovalo len malé percento privilegovaných a zaslúžilých, ktorí spravidla museli udržiavať blízke vzťahy s režimom. Dlhodobá izolácia, represia a cenzúra tak priviedli spoločnosti spoza Železnej opony k vreniu, ktoré pred tridsiatimi rokmi pohlo nezastaviteľné zmeny.

Historické fakty hovoria, že skutočný úvod do Nežnej revolúcie bol 16. novembra 1989 v Bratislave, kde na ulice vyšlo asi 300 študentov, spoločne sa dožadujúcich školských reforiem a demonštratívne skandujúcich: My chceme slobodu!. V nasledujúci deň sa v Prahe zhromaždilo už zhruba 15-tisíc českých a slovenských študentov s vlajkami a odkazmi proti vtedajšiemu politickému vedeniu. Vo večerných hodinách policajti brutálne zasiahli – demonštrantov bili obuškami, zatýkali ich a nakoniec rozohnali. V nasledujúcich dňoch však do ulíc vyšli státisíce ľudí. Založené boli demokratické hnutia Verejnosť proti násiliu (v Bratislave) a Občianske fórum (v Prahe), ktoré sa stali hybnou silou revolúcie. Na námestiach po celom Česko-Slovensku začali každodenne prebiehať demonštrácie, ktorých účastníci symbolicky štrngali kľúčmi odkazujúc, že komunistickému režimu definitívne odzvonilo. Zbavovanie sa strachu z režimu účastníci protestov vtedy pociťovali ako svojrázne „odkliatie“ a tento pocit im dával silu spoločne dotiahnuť revolúciu ku konečnému cieľu. Študentské štrajky v mestách postupne viedli k vypuknutiu generálneho štrajku v celej krajine a všeobecné požiadavky masových demonštrácií boli: demisia vlády, slobodné voľby a demokracia. Dňa 10. decembra odstúpil posledný komunistický prezident Gustáv Husák a koncom roka 1989 bol za prvého demokratického prezidenta Česko-Slovenska zvolený Václav Havel.

Nežná revolúcia sa pre svoj nenásilný charakter považuje za fenomén a jej hlavné výdobytky – slobodu a demokraciu – si občania Slovenska a Česka vedeli zachovať až dodnes. A vyžaduje si to občiansku zodpovednosť a zrelosť, lebo (ako o význame revolúcie napr. povedal slovenský historik Martin Pekár): „Je to ako so vzduchom – neuvedomujeme si v každej chvíli jeho dôležitosť pre život, kým nie je znečistený, alebo kým sa nezačneme dusiť.“

Foto: wikimedia

S. LENHART
S. LENHART

STEVAN LENHART (1976) Vyštudoval slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Prvý článok uverejnil roku 1996 v mládežníckom časopise Vzlet. Roku 2000 začal prispievať do Hlasu ľudu ako externý dopisovateľ a od roku 2007 je členom redakcie tohto týždenníka. V období 2010 – 2017 pôsobil ako zodpovedný redaktor časopisu Vzlet; od januára 2018 do septembra 2019 bol úradujúcim zodpovedným redaktorom Hlasu ľudu. V súčasnosti je redaktorom prílohy pre kultúru, vedu, umenie a literatúru Obzory.