Turbulentný politický život

V rámci výstavy Za horami, za dolami – Tri storočia Slovákov vo Vojvodine Múzeum Vojvodiny v stredu 25. januára usporiadalo ďalšiu výstavu, venovanú Slovákom vo Vojvodine. Tentoraz sa venovali téme účasti Slovákov v politickom živote v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov (KSCHS). Prednášateľom bol prof. Dr. Slobodan Bjelica, mimoriadny profesor dejín na Filozofickej fakulte v Novom Sade, ktorý sa zaoberá dejinami Juhoslávie, Vojvodiny a Nového Sadu v 20. storočí.

Prítomní mali možnosť vypočuť si určité zaujímavosti, o ktorých sa vo verejnosti zriedkakedy hovorí. „Túto tému som si zvolil najmä preto, že počas prvých desať rokov juhoslovanského štátu, od roku 1918 do 6. januára 1929, vládol demokratickejší politický život než neskoršie. Voľnejší politický život umožňoval aj Slovákom, aby sa jasnejšie rozhodli v súlade so svojimi záujmami, aby hovorili o svojich požiadavkách, aby boli časťami koalícií a pod.,“ povedal na úvod Bjelica.

Počas Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov na tých priestranstvách žilo zhruba 120-tisíc Slovákov. Ako povedal, bol to relatívne veľký počet pre jednu menšinu, ale v porovnaní s maďarskou, nemeckou alebo albánskou menšinou ten počet bol veľmi malý. Slováci mali svoju Slovenskú národnú stranu ešte počas Rakúsko-Uhorska, ktorá svoju činnosť obnovila aj v KSCHS.

„Táto strana už v novembri 1918 cítila potrebu vyjadriť sa o statuse dolnozemských Slovákov, vyjadriť sa, že by chceli žiť v novom juhoslovanskom štáte. Avšak tá jednota Slovákov a Srbov, samozrejme, nepotrvala dlho.

Búrlivé politické diania rozdvojili Slovenskú národnú stranu a Radikálnu stranu, ktorá tu bola dominujúcou,“ uvádza Bjelica. Bolo to vidieť už pri voľbe 24 vojvodinských delegátov do dočasného parlamentu. Vtedy došlo ku konfliktu medzi Radikálnou stranou a opozičnými stranami, medzi ktorými bola aj Slovenská národná strana. V čele s Ľudovítom Mičátkom považovali, že im patrí, aby mali dvoch predstaviteľov, s čím radikáli nesúhlasili. Avšak aj vtedy, podobne ako sa aj dnes často udeje, bolo prítomné politické „prelietanie“, a tak Igor Štefánik v dohovore s radikálmi zišiel do prvého juhoslovanského parlamentu a prešiel do ich strany.

Vtedy sa začal rozkol medzi Slovákmi a vládnucou stranou, ktorý pokračoval aj ďalšie štyri roky. Počas tých rokov Slováci začali spolupracovať s Demokratickou stranou, avšak to sa im neoplatilo, keďže na prvých voľbách na území Vojvodiny demokrati zažili fiasko.

Podľa profesora Bjelicu Slováci v KSCHS mali pozitívny postoj k juhoslovanskému štátu a jednotnosti, neboli separatisti, ale nesúhlasili s politikou, ktorú viedla Radikálna strana, dominujúca strana vo Vojvodine.