Udalosti, čo zviditeľnili Slovensko v roku 2014

KRAJINU POD TATRAMI REZONOVALA V ZAHRANIČNÝCH MÉDIÁCH NAJMÄ VĎAKA VOĽBÁM, ŠPORTOVCOM, ALE AJ TRAGÉDIÁM

Ako sa svet vlani pozeral na päťmiliónové Slovensko? Zrejme sa to najlepšie dozvieme sledovaním zahraničných médií. Vybrali sme pre vás preto udalosti, v súvislosti s ktorými sa meno krajiny pod Tatrami vlani v svetovej tlači a televíziách skloňovalo najčastejšie. Pri výbere sme brali ohľad najmä na to, aby udalosť mala globálny dosah, ale aj aby rezonovala čo najdlhšie.

NOVÝ PREZIDENT

Voľby hlavy štátu sú síce vždy povinnou jazdou pre svetové agentúry a médiá, ale tie marcové na Slovensku si vyžiadali aj dodatočnú pozornosť. Dočkali sa totiž prekvapivého víťaza. Hoci v prieskumoch verejnej mienky dlhodobo viedol premiér Robert Fico, nakoniec sa pomerne presvedčivo novým prezidentom v marci stal nezávislý kandidát Andrej Kiska. „Napriek tomu, že Andrej Kiska nemá žiadne predchádzajúce politické skúsenosti, dokázal zvíťaziť nad silným premiérom,“ zdôraznila britská televízia BBC. Rakúska ORF zasa za oveľa väčšie prekvapenie ako Ficovu prehru označila veľký rozdiel medzi oboma rivalmi – vyše 400 000 hlasov. No a český denník Mladá fronta DNES dokonca takýto vývoj hodnotila mimoriadne pozitívne a zdôraznila, že Česi môžu takýto volebný výsledok Slovákom závidieť.

Mimochodom, Slovensko sa do povedomia európskej verejnosti dostalo aj vďaka ďalšiemu hlasovaniu. V májových eurovoľbách bola tu účasť len trinásť percent, čo je najmenej zo všetkých členských krajín.

UKRAJINSKÁ KRÍZA

Po prepuknutí občianskej vojny na Ukrajine sa časť pozornosti svetovej verejnosti upriamila aj na Slovensko ako susednú krajinu. Z geopolitického hľadiska je významný najmä tranzitný plynovod na jeho území, ktorým sa ruský zemný plyn prepravuje do Európy.

Aj preto svetové médiá vo veľkom citovali slová slovenského premiéra Roberta Fica, ktorými otvorene kritizoval politiku sankcií Európskej únie voči Rusku. „Nesúhlasíme s takouto sankčnou vojnou. Sankcie nikam nevedú, nemôžu byť našou politikou, môžu byť prostriedkom politiky,“ zdôraznil niekoľkokrát v auguste. Tiež si na stretnutí predstaviteľov EÚ vyhradil právo odmietnuť sankcie, ktoré by poškodzovali národné záujmy SR.

Už v septembri však Slovensko spustilo reverzný tok plynu na Ukrajinu, čím jej pomohlo popasovať sa s ruským embargom. Bratislava tak jednoznačne ukázala, na ktorej strane v sankčnej vojne stojí.

VÍŤAZSTVO NAD ŠPANIELSKOM

Slovensko aj vlani už tradične pozitívne zviditeľňovali športovci. Biatlonistka Anastasia Kuzminová na olympijských hrách v Soči obhájila zlato v šprinte, cyklista Peter Sagan opäť získal zelené tričko pre víťaza bodovacej súťaže šprintérov na prestížnej Tour de France. Hokejista Marián Gáborík zasa so svojím tímom Los Angeles Kings vyhral Stanleyho pohár, ktorý udeľujú víťazovi kanadsko-americkej NHL.

No asi najviac zo všetkých úspechov v zahraničnej tlači zarezonovalo jesenné kvalifikačné víťazstvo futbalistov nad mimoriadne silným Španielskom. Slováci v Žiline zdolali favorita výsledkom 2 : 1. „Gól v závere v podaní Miroslava Stocha ukončil osem rokov a 36 zápasov trvajúcu neporaziteľnosť Španielov v kvalifikačných bojoch a zabezpečil Slovákom slávne víťazstvo,“ uviedol napríklad server uefa.com. „Španieli sa zosmiešnili,“ hlásal zasa nemecký Bild.

LIETAJÚCE AUTO

V roku, keď slovenskí vedci upozorňovali na nebezpečné krátenie štátnych výdavkov, o jednom slovenskom vynáleze písali takmer všetky svetové médiá. Ide o lietajúce auto, ktoré na konferencii inovácií Pioneers Festival vo Viedni predviedol dizajnér Štefan Klein s investorom a spoluzakladateľom Jurajom Vaculíkom. AeroMobil 3.0 bude schopný prepraviť dvoch ľudí. Vozidlo je dlhé šesť metrov a je postavené z uhlíkových vlákien. Maximálna rýchlosť na ceste je stošesťdesiat kilometrov za hodinu, letieť vie dvestokilometrovou rýchlosťou. Cena by sa mala pohybovať na úrovni športových áut. Na produkciu bude AeroMobil pripravený v roku 2016 alebo 2017. Britský denník Guardian písal o projekte zo Slovenska ako o najvyspelejšom modeli lietajúceho auta vôbec.

ÚMRTIA A TRAGÉDIE

Už vo februári si svetové médiá všimli smrť 96-ročného bývalého komunistického vodcu Vasila Biľaka, ktorý v roku 1968 podporil sovietsku intervenciu. V septembri zasa aj v zahraničí zarezonovala samovražda bývalého hokejového majstra sveta, 42-ročného Miroslava Hlinku.

Zrejme najviac mediálneho priestoru dostal júnový teroristický útok na osemtisícovke Nanga Parbat. Asi pätnásť ozbrojencov prezlečených do uniforiem bezpečnostných síl prepadlo základný tábor v severopakistanskej oblasti Gilgit-Baltistán. Medzi jedenástimi obeťami útoku boli aj dvaja špičkoví slovenskí horolezci Peter Šperka a Anton Dobeš.

Inak vlani o život prišli aj dvaja ďalší slovenskí horolezci. V októbri v Nepále na hore Dhaulágirí zabila lavína  Jána Matláka a Vladimíra Švancára.

Rastislav Boldocký