Hoci intenzívne búrky so silným nárazovým vetrom a krúpami v predchádzajúcom období mali negatívny vplyv na rastlinné plodiny, nárast teploty a zrážky spôsobili relatívne dobrú úrodu. Teploty nad 30 stupňov v týchto dňoch zodpovedajú zberu v južnom Banáte.
Poľnohospodárski výrobcovia z Kovačickej obce začali žatvu už koncom júna – začiatkom júla. O aktuálnom stave porastov diplomovaný inžinier agronómie Adam Jonáš z Kovačice povedal:
„Posledná júnová búrka s krupobitím zasiahla aj časť Kovačickej obce. Pšenicu, ktorá bola pred samotnou žatvou, takmer nepoškodila, lebo plochy pod ňou boli veľmi malé. Na ostatných porastoch, našťastie, veľké škody neboli. Posledný výdatný dážď po horúčavách prišiel vhod. Práveže bol už veľmi potrebný. Kukurici, ktorá je už dlhé roky dominantnou rastlinou na našich roliach, a ostatným jesenným kultúram, dážď prišiel v tom pravom momente.
Stav porastov v poli je nie veľmi dobrý, aby sme mohli povedať, že z aktuálneho stavu porastov budeme mať rekordné výnosy. Ale situácia nie je ani natoľko zlá, aby sme museli horekovať. S ohľadom na to, že bola zvláštna situácia, keď pole bolo dlho suché a potom naraz po zrážkach začali porasty rovno s burinami rýchlo rásť, poľnohospodári zvládli ten moment, že rýchlo reagovali a ničili buriny. Hlavne, v súčasnosti sa pestovaním poľnohospodárskych kultúr zaoberajú profesionáli, a nie je už situácia ako v minulosti, keď bolo tisíc poľnohospodárov v dedine a rovnako toľko aj technológií. Teraz sa to robí na vyššej úrovni, čo je hlavne dobre,“ uvažuje Dipl. Ing. agronómie Jonáš.
Aké plochy zaberá tohtoročná pšenica?
„Pšenica je zasiata na trochu menších plochách ako v uplynulom roku, ale ešte vždy jej je nadostač pre potreby nášho štátu. Uvažujem, že je to predsa oveľa menej ako v minulosti. Som z generácie, ktorá sa pamätá na časy, keď bola až tretina chotára obsiata pšenicou, a teraz je to iba symbolicky.
Žatva je v súčasnosti z agronomického uhla iba jedna malá bežná robota, lebo kombajny sú teraz také silné, že by sa žatva mohla vykonať fakticky v priebehu troch dní. Žatva by mohla potrvať aj dlhšie z dôvodu neprajných poveternostných podmienok. V uplynulom roku padal dážď, nedalo sa žať a doteraz to šlo celkom dobre. Charakteristické pre žatvu pšenice je to, že už pravidelne začína v júni. Teda, či je to z dôvodu klimatických podmienok alebo voľby iných nových odrôd tejto chleboviny, podstatné je hlavne, že žatvy začínajú skorej, a nie ako kedysi, v prvej polovici júla“.
Akej kvality je chlebovina?
„Charakteristické pre južný Banát a hlavne jej východné časti (Hajdušica, Jánošík) je to, že je kvalita nízka. Nízka je preto, že pšenice ochoreli. Vlastne, liečba proti chorobám, keď to bolo najpotrebnejšie, zlyhala. Kvôli výdatným dažďom technika nemohla pôsobiť. Potrebný bol postrek pšenice, ale keďže bola pôda veľmi vlhká, nedalo sa s mechanizáciou vyjsť na roľu. Z toho dôvodu kvalita je dosť nižšia od očakávanej.
V Kovačickej obci bola situácia trošku lepšia, podarilo sa ju zachrániť. Choroba Fuzárium je v tej východnej časti Banátu omnoho väčšia, čo za následok má menšie mlynárske parametre kvality. Je to choroba, ktorá spôsobuje škody na samom klase pšenice. Ale, s ohľadom na to, ako pšenica vyzerala v jeseň, s výnosom tejto chleboviny môžeme byť veľmi spokojní. Podmienky na rast dostala až v zime a na jar. Podľa tohto, aká situácia ešte môže byť, výnosy budú asi o 10 percent nižšie ako v uplynulom roku. O iných kultúrach, ako je napr. kukurica, je ešte privčas hovoriť. Môže byť ešte suché počasie, ktoré ak by potrvalo viacej ako dva týždne, tak by bolo zle. Doteraz v hornej koreňovej sústave je nadostač vlahy, ktorá zabezpečuje rastline normálne podmienky na rast.
Keď ide o slnečnicu, ktorá je teraz vo fáze kvitnutia, znesie aj suchšie počasie, ktoré jej už neuškodí v rozvoji,“ podčiarkol na záver Dipl. Ing. agronómie Adam Jonáš z Kovačice.