V roku 2012 ani 50 novorodeniatok

Nízka natalita a čoraz viac mien ako sú Milena, Nemanja, Slađana je charakteristikou súčasnej demografickej štruktúry „slovenského“ Báčskeho Petrovca. To však nie je žiadnym prekvapením, keďže údaje zo sčítania obyvateľstva roku 2011 ukázali, že z celkového počtu 6 669 obyvateľov až 7 % Petrovčanov žije v zahraničí a prevažne sú to mladí ľudia.

Aj tentoraz sme sa spoľahli na presné údaje o počte detí narodených síce v Novom Sade, ale žijúcich v Petrovci, zapísané v evidenčnej knihe v detskej ambulancii miestneho Domu zdravia. V tejto evidencii, ktorú nám poskytla pediatrická sestra Anna Medovarská, je uvedené, že sa v roku 2012 narodilo 49 detí, z toho jedna rodina sa potešila dvojičkám, dievčatkám. Chlapcov sa narodilo 21, kým dievčat bolo trošku viac – 28. Pred 100 až 150 rokmi v Petrovci sa v priebehu roka narodilo aj vyše 300 detí. Vtedy aj napriek veľkej mortalite spôsobenej nákazlivými chorobami Petrovec prosperoval. V dvadsiatom storočí už badať úpadok, hoci ešte po sedemdesiate – osemdesiate roky sa v Petrovci do roka narodilo deväťdesiat až sto detí. V novom miléniu s deťmi je to omnoho horšie. Situácia je povážlivá zvlášť v posledných rokoch, ako napríklad v roku 2009, keď sa narodilo iba 38 detí. Kvôli lepšiemu prehľadu uvedieme počet narodených detí v predchádzajúcich piatich rokoch, tiež počet chlapcov a dievčat. Roku 2011 v Petrovci pribudlo 62 nemluvniatok (24 : 38), roku 2010 – 58 (31 : 27), roku 2009 – 38 (23 : 15), roku 2008 – 63 ( 30 : 33) a roku 2007 sa narodilo 51 Petrovčanov (19 : 32).

Hoci sú občanmi Petrovca, podľa miesta narodenia sú všetci vlastne Novosadčania, lebo sa narodili v novosadskej pôrodnici. V iných štátoch sa dávno ujala prax, že trvalé bydlisko rodičov sa dieťaťu píše ako miesto narodenia a do najbližšej pôrodnice sa chodieva zo zdravotných dôvodov. V petrovskej matrike narodených, ako nám to potvrdila matrikárka Mária Triašková, je iba 35 zápisov. Výlučne ide o náhradné zápisy osôb narodených v iných štátoch, ako sú Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Slovensko, Taliansko a Kolumbia. Tieto osoby zväčša v dospelom veku podali žiadosť, aby sa evidencia viedla aj v Petrovci, buď preto, že sú pôvodom odtiaľto, alebo sa sem prisťahovali bývať. Podľa predpisov, osoby, ktoré získali štátne občianstvo Srbska, sú povinné zapísať sa do matriky v meste bývania.

Zo 49 detí narodených roku 2012 slovenčina bude materinským jazykom pre 32. Mená, ktoré sa v súčasnosti dávajú novorodencom, už nie sú tradičné slovenské, ale prevažne moderné, až výhutné. Ani v roku 2012 v Petrovci nepribudol ani jeden Ján, Michal, Štefan či Samuel, ani jedna Anna, Mária, Zuzana či Katarína. Pre dievčatá vlani najpopulárnejšie meno bolo Hana – až tri dievčatá sú takto pokrstené, k tomu sú aj dve Ivony. Potom sú tu aj ďalšie mená: Natália, Marína, Naďa, Agnežka, Petra, Vlasta, Valentína, Miroslava, Nina, Michaila, Ines a tiež Anđela, Lara, Klara, Sara, Milica, Dimitrija, Anastasija, Milena, Slađana, Suzana, Aleksandra a Dominika. U chlapcov sa niektoré z mien opakujú. Dvaja sú Marekovia a Ivanovia. Rodičia sa vlani chlapcom rozhodli dať i tieto mená: Pavel, Peter-Pavel, Martin, Matej, Filip, Miroslav, Leon, Andrej, Boris, Leo, Lukáš, Damián, ale aj Nemanja, Damir, Stanislav, Nenad a Marko.

Záverom uvedieme aj údaj, že úpadok obyvateľstva v Petrovci v roku 2012 je 50 občanov, ale obsiahlejší prehľad o spoluobčanoch, ktorí nás opustili, uvedieme v nasledujúcom čísle, ako aj prehľad matriky sobášených.

J. Čiep