V Selenči predstavili publikáciu o začiatkoch Báčsko-sriemskeho seniorátu

Publikáciu predstavili Mgr. Miroslav Poničan, evanjelický farár v cirkevnom zbore SEAVC v Selenči, Dr. Daniela Marčoková, mimoriadna profesorka z Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, a PaedDr. Svetlana Zolňanová, predsedníčka Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a predsedníčka MOMS Selenča.

Medzi prítomnými boli biskup SEAVC Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., lalitská evanjelická farárka Mgr. Zuzana Poničanová, Vladimír Valentík, predseda Slovenského kultúrneho klubu, a Jozef Gašparovský, predseda Združenia pre ochranu kultúry, tradície a umenia Selenča.

Publikáciu zostavila Daniela Marčoková a vyšla v roku 2025 v spolupráci Občianskeho združenia Zboru Ozvena v Selenči a Miestneho odboru Matice slovenskej v Selenči.

Kniha sa venuje historickým okolnostiam vzniku Báčsko-sriemskeho seniorátu, ktorý vznikol v roku 1791 ako spoločná cirkevná organizačná jednotka evanjelických zborov v Báčke a Srieme. V tom období sa evanjelické zbory – napríklad Petrovec, Hložany, Selenča, Kysáč či Pivnica – postupne osamostatňovali a vytvárali vlastnú cirkevnú správu, pričom prvým významným duchovným predstaviteľom v regióne bol petrovský farár Ondrej Stehlo.

Publikácia zároveň približuje širšie historické pozadie tohto procesu. Zostavovateľka sa venuje reformácii v Uhorsku, migrácii Slovákov na Dolnú zem a formovaniu slovenských evanjelických komunít v nových osadách južného Uhorska. V knihe sa opisuje aj postupné zakladanie slovenských cirkevných zborov vo vojvodinských dedinách – napríklad v Petrovci, Bajši, Hložanoch, Selenči či Kysáči – ktoré sa stali základom organizovaného cirkevného života vojvodinských Slovákov.

Najdôležitejšou súčasťou publikácie sú aj archívne dokumenty z konca 18. storočia, predovšetkým najstaršia zachovaná zápisnica Báčsko-sriemskeho seniorátu z roku 1791. Tento historický dokument, uchovávaný v archíve evanjelického cirkevného zboru v Selenči, obsahuje záznamy z rokov 1791 až 1806 a patrí k najstarším prameňom o organizovaní evanjelickej cirkvi na území dnešnej Vojvodiny. V publikácii sú vybrané zápisy prepisované z latinčiny a súčasne preložené do slovenčiny s odbornými vysvetlivkami.

Kniha tak predstavuje významný príspevok k poznaniu dejín slovenských evanjelikov na Dolnej zemi a zároveň pripomína, akú dôležitú úlohu zohrávala cirkev pri zachovaní identity, jazyka a kultúry Slovákov v multietnickom prostredí Báčky a Sriemu.