V ústrety Mundialu – Západné Nemecko 1974

Po Mexiku 1970 sa svetové futbalové majstrovstvá v roku 1974 znovu vrátili do Európy – organizovalo ich Západné Nemecko a prebiehali od 13. júna do 7. júla. Západné Nemecko za hostiteľa bolo zvolené ešte roku 1966, keď FIFA rozhodovala aj o hostiteľoch Mundialov 1978 a 1982.

V kvalifikácii účinkovalo dovtedy rekordných 98 krajín. Po kvalifikácii sa na záverečný turnaj nedostali niektoré silné selekcie – majster sveta z roku 1966 Anglicko, vystali tiež Francúzsko, Mexiko, Portugalsko, Československo, Španielsko, Sovietsky zväz bol diskvalifikovaný a po 12 rokoch sa na MS vrátila Juhoslávia.

Práve bývalá krajina bola posledným, 16. účastníkom, ktorý si turnaj vybojoval, antologickým triumfom v play-off proti Španielsku vo Frankfurte, keď jediný gól strelil a postup na MS zabezpečil Josip Katalinski.

Na Mundiale debutovali Východné Nemecko, Austrália, Haiti a Zair (karibskej a africkej krajine to zatiaľ boli jediné vystúpenie na MS).

Skupinová časť turnaja

V skupine A hrali dve Nemecká – Západné a Východné. Obe selekcie postúpili do ďalšieho kola a súťaž opustili Čile a Austrália.

V skupine B hrala aj Juhoslávia a zároveň mala česť otvoriť jubilejné, desiate majstrovstvá sveta – 13. júna 1974 na štadióne vo Frankfurte, proti úradujúcemu majstrovi sveta, Brazílii.

Ten zápas, v ktorom Juhoslávia bola lepšia od súpera, sa skončil 0:0, v druhom kole Juhoslávia dosiahla jeden z najpresvedčivejších triumfov v dejinách MS – proti Zairu 9:0 a prvú časť sme uzavreli remízou 1:1 proti Škótsku. Stačilo to na prvé miesto, pred Brazíliou, kým turnaj opustili Škótsko a Zair.

Zo skupiny C sa ďalej kvalifikovali Holandsko a Švédsko, zatiaľ čo eliminované boli reprezentácie Bulharska a Uruguaju. V skupine D Poľsko a Argentína obsadili prvé dve miesta a vypadli Taliansko a Haiti.

Druhé kolo

Po prvej fáze sa nehralo štvrťfinále, ale formované boli dve nové skupiny. Víťazi nových skupín sa mali stretnúť vo finále, selekcie z druhej pozície mali bojovať o bronz.

Do prvej skupiny sa dostali Holandsko, Brazília, Východné Nemecko a Argentína. Po prvých dvoch kolách maximálni boli Holanďania a Brazílčania, takže v poslednom, v priamom súboji rozhodovali o účastníkovi finále. Holandsko malo vynikajúcu generáciu v čele s Cruyffom, vyhralo 2:0 a tak sa dostalo do svojho prvého veľkého finále.

V druhej skupine favoritmi boli Západné Nemecko a Juhoslávia, ale naša reprezentácia hrala na oveľa nižšej úrovni v porovnaní s prvým kolom – zažila tri prehry, proti Západnému Nemecku, Poľsku a Švédsku.

Do finále postúpili hostitelia – v priamom súboji výsledkom 1:0 premohli Poľsko a mali príležitosť s Holandskom bojovať o svoj druhý titul majstra sveta.

Záver a finále

V zápase o tretie miesto Poľsko premohlo Brazíliu výsledkom 1:0, gólom Gregorza Lata, ktorý bol prvým strelcom turnaja, zatiaľ čo vo finále Západné Nemecko predsa porazilo Holandsko.

Už v druhej minúte za Holandsko z penalty skóroval Neeskens, ale do polčasu najprv Breitner tiež z penalty výsledok vyrovnal a potom Müller v 43. minúte priniesol Nemcom aj vedenie. Výsledok sa viac nemenil, Západné Nemecko sa stalo majstrom sveta.

Franz Beckenbauer sa stal prvým kapitánom, ktorý do rúk dostal nový FIFA pohár, ktorý sa majstrovi sveta udeľuje podnes.

Majstrovstvá poznačili aj silné bezpečnostné opatrenia, lebo dva roky skôr na Olympijských hrách v Mníchove sa udial útok palestínskej teroristickej skupiny na izraelských športovcov – Mníchovský masaker.