Už či v mestách alebo v menších osadách v rámci škôl a školiek sa v posledných rokoch zakladajú žiacke kuchyne. Vyžaduje si to predovšetkým naše dnešné tempo života, dlhý a náporný pobyt v škole, keď desiata každému žiakovi dobre príde. Zaujímalo nás, aká pozornosť sa tejto otázke venúva v školách našej obce.
Pred niekoľkými rokmi žiaci v Starej Pazove v škole Hrdinu Janka Čmelíka mohli dostať raňajky za necelý dinár. Hodne k tomu prispela i organizácia Červeného kríža, ktorá žiackym kuchyniam pomáhala. Neskoršie sa poplatok zvýšil.
Žiacke kuchyne pracovali i naďalej predovšetkým v Pazove, bezohľadu na to, že neskoršie nedostali takúto pomoc a i napriek tomu, že žiaci zo svojho predplatného museli vyplácať kuchárku.
Konečne po založení fondu pre priamu ochranu detí situácia sa v žiackych kuchyniach zmenila.
Fond zo svojich prostriedkov teraz vypláca kuchárku a tiež hradí predplatné pre žiakov chudobných rodičov (je ich asi 10% z celkového počtu). Ako sme sa dozvedeli od predsedkyne tohto fondu Kataríny Kersfingovej, fond žiackej kuchyne vyplatí do konca tohto roku asi 10. 000 dinárov.
Okrem toho deti svojím predplatným, ktoré vynáša 10 dinárov za mesiac, zozbierajú do konca roka asi 40.000 dinárov. Takým spôsobom v žiackej kuchyni v Základnej škole Hrdinu Janka Čmelíka bolo by zabezpečené asi 50.000 dinárov. Záujem detí o kuchyňu je veľký, bezohľadu na predplatné. Taký veľký záujem o desiatu je i oprávnený, lebo keď to prepočítame na dni, žiak platí len 0,38 dinára. A jedálny lístok je dobre zostavený.
V pondelok dostávajú chlieb s džemom, a v utorok s paštétou, v stredu s maslom, salámou a čajom, vo štvrtok rožok s maslom v piatok lepníky a v sobotu chlieb s maslom, salámou a čajom. Nie je preto divné, že skoro všetky deti tvrdo čakajú čas, keď zazvonia na desiatu.
Ako sme sa dozvedeli, desiatu dostávajú iba nižšie ročníky, ktoré pracujú v troch smenách. Keď v tejto škole konečne vyriešia i priestorovú otázku a výučba bude prebiehať v dvoch smenách, desiatu budú dostávať i vyššie ročníky. Vtedy sa bude môcť prikročiť i k ďalšiemu vybaveniu kuchyne, ktorú zatiaľ nemožno veľmi pochváliť.
V Surduku je situácia lepšia. Kuchyňa tu pracuje už dlhšie a neprestáva s prácou. V minulom školskom roku fond pre priamu ochranu detí určil 3.380 dinárov na adaptáciu kuchyne a zakúpenie inventára. V tejto škole je i najlepší jedálny lístok – žiaci dostávajú i mlieko.
V Belegiši školská kuchyňa má tiež dobrú tradíciu. I tu je jedálny lístok dobrý. Keďže priestorov má táto škola dosť, mienia zariadiť nielen kuchyňu, ale aj jedáleň. Preto im fond pre priamu ochranu detí dal 2.500 dinárov na zakúpenie bojleru, chladničky a stolíkov.
Vo Vojke kuchyňa začne pracovať len od prvého novembra. Zatiaľ ju tam nemali. Vzhľadom nato, že sa tu s prácou teraz len začína, z fondu im dali 3.000 dinárov.
V Starých a Nových Bánovciach žiacke kuchyne nejestvujú. V Starých Bánovciach je na príčine asi to, že nemajú priestory. V Nových i napriek tomu, že škola bola adaptovaná, nemajú možnosti. V oboch školách žiaci by sa veľmi potešili takýmto kuchyniam a bola by to iste veľká pomoc pre rodičov.
V škole Boška Palkovljevića – Pinkiho žiacka kuchyňa nepracovala pravidelne. Teraz znovu pracuje. Predplatné je tu menšie, ale je chudobnejší i jedálny lístok.
Z. Šipická
(Výber z Hlasu ľudu číslo 44,
ktoré vyšlo 31. októbra 1970
v Novom Sade)
vo výbere Kataríny Gažovej