Vajatala naša hádzaná a znovu nič

Ibaže sme na to v hádzanárskom kontexte zvyknutí, aj keď to v každom prípade nemôže byť chvályhodné.

Takže majstrovstvá ďalej pokračujú bez nás, rovnako, ako aj roky pred tým. Naši v skupine s Islandom, Maďarskom a Čiernou Horou získali iba bod, čo stačilo na konečné posledné miesto.

A začalo sa sľubne – v prvom kole proti Islandu naši naozaj hrali dobre, pol minúty pred koncom mali dva góly náskoku, ale sa podarilo to premrhať a zohrať nerozhodne.

Proti Maďarsku bolo vydanie oveľa slabšie, preto by nás ani konečný výsledok a minimálna prehra nemala sklamať. Maďari zaslúžene vyhrali a Srbsko v tom stretnutí robilo katastrofálne, takmer amatérske chyby práve v momentoch, keď sa výsledok mohol zvrátiť a zápas upriamiť na našu stranu.

A nakoniec, s bodom pred posledným kolom situácia bola jasná –  prekonať Čiernu Horu a očakávať pomoc Maďarov, čiže ich triumf nad Islandom. Susedia zohrali dobre a naozaj porazili severskú krajinu, presvedčivo 33 : 25, ale to pre nás bolo márne, lebo sme asi tri hodiny predtým prehrali proti Čiernej Hore a tým všetko bolo skončené.

Takže s jedným bodom a gólovým skóre iba -2 Srbsko poputovalo domov. Treba prízvukovať, že sú všetci spomenutí rivali dobrými selekciami, ale nie ani blízko ku špičkovým svetovým celkom. Takže ťažko je predpokladať, ale asi by proti Dánsku, Švédsku či Francúzsku výsledok pre nás bol oveľa nepriaznivejší.

Zmena trénera (nie) je jediným riešením?!

Krátko po ešte jednom nijakom vydaní aj doterajší tréner Toni Gerona dostal výpoveď, ale médiá píšu o tom, že toto bolo rozhodnuté tesne pred začiatkom podujatia, čo sa vraj odzrkadlilo na atmosféru v tíme.

Môže byť v tom pravda, lebo pre naše podnebie nič nie je divné. Údajne sa uvažuje o tom, že by novým prvým trénerom mal byť niekdajší reprezentant Danijel Anđelković. Situácia v hádzanej roky je nepriaznivá, zdá sa, že mnohým nie je v záujme seriózny pokrok a potenciálny dobrý výkon seniorskej reprezentácie.

V A tíme sú aj takí, ktorí by už mali byť preškrtnutí, bolo by treba dať šancu mladším hráčom. Či je v tom významná úloha rôznych manažérov, ktorí rozhodujú o tom, kto bude v reprezentácii môžeme len predpokladať a podozrievať. Na týchto končatinách nič nie je priveľmi neočakávané.

Podobné sa zákulisne deje aj vo futbale, preto bez šance zostávajú tí najtalentovanejší a so skromnejšími finančnými možnosťami. Tak sa aspoň povráva…

Inak, mladá hádzanárska reprezentácia Srbsko v poslednom období vôbec nie je slabá. Napríklad, v roku 2022 juniori boli tretí na majstrovstvách Európy a o rok postúpili do semifinále majstrovstiev sveta. Je to generácia Kosa, Dodića, Čabrila, Rogana a ďalších mladých hádzanárov, ktorí majú sľubné kariéry a jednotlivci už hrajú aj vo veľmi dobrých kluboch zo zahraničia.

Preto sú takéto iskierky povzbudzujúce. Možno sa raz naozaj udeje, že sa naša hádzaná vráti na takú pozíciu na akej ju nechali najmenej generácie z konca minulého storočia, keď neskoršie fázy a medaily na šampionátoch Európy a sveta, ako aj na Olympijských hrách bývali tradíciou.