Valentínsky literárny večierok v Kysáči

Hosťom včerajšieho Valentínskeho literárneho večierka v Kysáči bol novinár, prekladateľ, spisovateľ, básnik, historik, európsky intelektuál Michal Ramač z Petrovaradína.

Večierok, ktorý prebiehal v Slovenskom národnom dome zorganizoval KUS Vladimíra Mičátka. Prítomní sa zo slov hosťa dozvedeli najprv o tom, ako začal písať, podnietený detskými a ľudovými rusínskymi pesničkami a rozprávaním rodičov a starých rodičov na sálaši, kde vyrastal. Zaspomínal si na detstvo na sálaši, v peknej prírode pri kanále medzi Ruským Kerestúrom, Laliťou a Pivnicou. Do školy chodil do dediny pešo 5 kilometrov v jednom smere.

Po skončení základnej školy sa dostal na gymnázium a lýceum v Ríme, kde sa medzi iným dobre naučil latinčinu, gréčtinu a iné jazyky. Rímska škola, ako povedal, mu otvorila mnohé horizonty. Po nej zakončil dejiny v Novom Sade, avšak tým, čo vyštudoval sa nikdy nezaoberal. Dal sa do novinárčenia a iba teraz, ako penzista, číta knihy z oblasti dejín.

O knihách Dunajská rapsódia a Zov vedrih vidika

Knihy Dunajská rapsódia a Zov vedrih vidika Michala Ramača, ktoré vyšli vlani, predstavil Đura Hardi, dejinár a profesor novosadskej univerzity, ďalší hosť na včerajšom večierku v Kysáči. Knihy sa podľa slov profesora Hardiho ľahko čítajú, lebo Michal Ramač píše ostrým perom, ale veľmi pekným štýlom.

Na prvý pohľad knihy sú rozdelené do dvoch sfér. Jedna je o Dunaji, kde Michal ako dejinár, ale aj ako literát, zobrazuje našu civilizáciu a dejiny vracajúc sa späť od rímskych čias do dnešných dní. Mnoho toho napísal na základe prameňov a početných kníh, ktoré má v malom prste, aby publiku vysvetlil všetky krásy a kúzla Dunaja.

Kniha Zov vedrih vidika je na prvý pohľad inakšia. Sú v nej nové politické eseje. Michal totiž denne písal po tri, štyri texty pre početné denníky v Novom Sade a Belehrade, ale i pre svetové médiá. V knihe sú však špeciálne eseje, možno povedať rozprávky, ktoré sa veľmi ľahko a pekne čítajú. V nich sú zobrazené aj sentimentálne dejiny samotného autora, jeho intelektuálny i ľudský životopis a vlastne i dejiny našej postkomunistickej, európskej a srbskej spoločnosti. Snáď najvydarenejšia je prvá esej Európa, nevyrozprávaná rozprávka, ktorá je autobiografickým textom. Sú v knihe aj ďalšie dobré eseje, napríklad o známych politikoch, kde Michal napísal naše trochu veselé, trochu smutné dejiny v posledných 30, 40 rokoch tranzície, ktorej nieto konca.

Recitácia, úryvky, hudobné body

Večierok sa začal recitáciou Cestička na sálaš v predvedení učiteľky v penzii Eleny Surovej. Nie náhodou, pretože hosť Ramač vyrastal na sálaši. Aj príhovor predsedu kysáčskeho MOMS Rastislava Surového odznel v duchu spomienok na sálaše, ktoré zostávajú prázdne.

Hosťa a všetkých prítomných uvítal Michal Francisty, predseda KUS Vladimíra Mičátka. Podpredseda tohto spolku Ján Ožvát sprítomnil údaje zo životopisu a najmä plodnej novinárskej, publicistickej a prekladateľskej kariéry Michala Ramača. Avšak Kysáčania Michala veľmi dobre poznajú ako dobrého, tichého a skromného človeka, ale i náruživého rybára, lebo 20 rokov s rodinou žil v Kysáči.

Úryvok z knihy pre deti Cigáň a husle, preloženej do slovenčiny, z pera hosťujúceho spisovateľa prečítala Anna Legíňová, tajomníčka spolku Vladimíra Mičátka. Ďalší úryvok, ale z knihy Dunajská rapsódia prečítala Anna Asodiová.

Tri primerané slovenské a rusínske pesničky zaspievala Ivana Privizerová za sprievodu harmonikára Miloslava Kardelisa.