V piatok 19. októbra v Ústave pre kultúru Vojvodiny usporiadali medzinárodnú vedeckú konferenciu pod názvom Kultúry, identity, literatúry, na ktorej sa zúčastnili dvanásti eminentní vedeckí pracovníci zaoberajúci sa otázkou kultúrnej identity, dejinami literatúry, teóriou literatúry, komparatívnou literatúrou, resp. spisovatelia, teoretici, prekladatelia a kulturológovia.
Ako slovenskí predstavitelia príspevky predniesli Prof. Dr. Ladislav Lenovský, PhD, profesor na katedre etnológie a mimo európskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metóda v Trnave, Doc. PhDr. Michal Babiak, CSc, profesor na katedre estetiky na FF UK v Bratislave, Mgr. art. Milina Sklabinská, PhD z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Mgr. Zdenka Valentová-Belićová ako doktorandka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Kľúčovou témou bola otázka príslušnosti ku kultúrnemu a literárnemu kontextu, resp. viacnásobným kontextom a vyčlenenia z neho. Rozoberali sa tieto otázky: Kde sa nachádzajú hranice našich kultúr a literatúry? Na základe ktorých parametrov môžeme dôveryhodne určiť príslušnosť k určitému kultúrnemu kontextu? Či je hlavne určený geografickými, historickými, jazykovými alebo inými kultúrnymi parametrami? Kde sa nachádzajú hranice kultúrnej tradície a súčasnej identity stredoeurópskej a východoeurópskej kultúry a literatúry?
Otázka kultúrnej príslušnosti a príslušnosti ku kultúrnemu kontextu je súčasne socio-politickou, kulturologickou, ale tiež aj literárnou otázkou. Príslušnosť k určitému literárnemu kontextu tesne súvisí s identitou a kolektívnym kultúrnym dedičstvom, na ktoré spisovateľ nadväzuje a, samozrejme, materinským jazykom, resp. jazykom, v ktorom píše. Táto otázka sa často mení na dilemu, ktorá nie je určená iba menšinovým spisovateľom, autorom z viacjazykových a viackultúrnych prostredí, spisovateľom v exile, literárnym nevdomencom, viacdomým autorom, resp. umelcom, ktorí sú vyčlenení zo svojho prírodného kultúrneho habitu, aj keď je v početných prípadoch práve tam najvýraznejšia. V čase globalizácie hranice kultúrneho kontextu sú ponímané inak. V digitálnom období, geografia je irelevantným činiteľom v definovaní príslušnosti, dostávame nové lingua franca, elektronické médiá vo veľkej miere ovplyvňujú zmenu vnímania „svojho“ a „cudzieho“, ale niečo predsa pretrváva.
Medziliterárna a polyliterárna pozícia nie je nevyhnutne nepriaznivá. Práve naopak, pozícia na pomedzí často predstavuje pozitívne postavenie, lebo otvára iné aspekty, najintenzívnejšie a najkreatívnejšie idey.
Vedecko-výskumné práce, ktoré odzneli na konferencii, budú publikované v osobitnom tematickom bloku časopisu Interkulturalnost Ústavu pre kultúru Vojvodiny a časť príspevkov v slovenčine v časopise Nový život.