Je celkom prirodzené, aby ľudia menili svoje pracovné miesta (aj keď v našej krajine ešte stále platí pravidlo: prvé pracovné miesto na celý život) a lúčili sa s kolegami. Počas týchto dní sa aj predseda našej vlády lúčil so svojím pracoviskom. V predposledný májový deň podal demisiu na miesto premiéra. Rozlúčil sa tak so svojíim kabinetom, avšak ďaleko neodišiel. Z Nemanjovej 11 cez Pioniersky park a už sa ocitol na svojom novom pracovnom mieste, v prezidentskom kabinete.
V predvečer veľkolepej prísahy komunálne služby špeciálne upravili park, keďže cez neho mal v nasledujúci deň prejsť nový prezident. Pokosili trávu, ofarbili lavičky a hojdačky a dokonca aj jednu časť znovu vyasfaltovali. Pravdepodobne tú, po ktorej sa poprechádzal prvý človek štátu. Aspoň nejaký úžitok z celkového happeningu.
Samotná prísaha prebiehala nad špeciálne vyrobenou ústavou, vedľa ktorej bola replika Miroslavovho evanjelia. Teraz už bývalý prezident mu odovzdal štátnu pečiatku a osobitnú zástavu, čo doposiaľ nebolo zvykom. Ceremoniál tak skôr pripomínal korunovanie kráľa, než prísahu nového prezidenta. Presne pred 5 rokmi prísahu zložil aj bývalý prezident, iba s oveľa menšou dávkou pompéznosti. Ešte by mohlo vysvitnúť, že bol exprezident (alebo skôr jeho manželka) aj žiarlivý na kolegu, ktorý s takou nádherou nastúpil do funkcie.
Hoci je funkcia premiéra mocensky silnejšia než funkcia prezidenta, ktorá má vo väčšine prípadov reprezentatívny charakter, nepochybujeme, že si moc a kontrolu neprenesie aj do prezidentského mandátu. Nový prezident nebude iba vyznamenávať osobnosti. Zostane tu čosi (alebo všetko) aj z predošlej funkcie.