Vodovod mali skôr ako Paríž

Dedinka Šušara v Obci Vršac vznikla roku 1890 na piesočnatých dunách Deliblatskej piesočiny. Umiestnená je v severozápadnej časti piesočiny a okrem víkendového sídliska Devojački bunar je to jediná osada ležiaca v hraniciach európskej Sahary. Vznikla následkom boja vršackých vinohradníkov so zákerným ochorením viniče fyloxérou. Keďže iba Deliblatská piesočina nebola zasiahnutá týmto ochorením, roku 1897 ľudia tu začali vysádzať nové vinohrady. Súbežne s tou prácou prebiehala aj kolonizácia, a tak roku 1890 vznikla nová osada. Dnes v nej žije zo 370 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti, ktorí sa zaoberajú hlavne poľnohospodárstvom, ale čoraz viac aj vidieckym turizmom. Osada je však predovšetkým známa podľa jedinečného veterného mlynu, vďaka ktorému mala vodovod už dávneho roku 1900, vraj štyri roky skôr ako Paríž.

Vzhľadom na to, že dedina od samého založenia narážala na problémy v zásobovaní pitnou vodou, z donácie Rakúsko-uhorskej ríše roku 1900 tu vyvŕtali studňu hĺbky 203 metrov. Hlbšie sa vraj nedalo, lebo studniarske náčinie narazilo na obrovskú skalu. Zároveň vystavali aj vodovod dĺžky 10 km. Na čerpanie vody využili silu vetra, ktorý poháňal veterný mlyn priemeru 5 metrov, nainštalovaný na oceľovú konštrukciu vysokú 30 metrov. Vyrobený je v Drážďanoch a jednotlivé jeho časti pochádzajú z Eiffelových dielní, kde tento jedinečný objekt aj konštruovali. V letnom období v dňoch úplného bezvetria čerpadlá pracovali na parný pohon.

V tejto osade si s úctou spomínajú aj na prvých dvoch majstrov, ktorí pracovali na údržbe čerpadiel: Istvána Fodora a Ferenca Czule. Zvlášť šikovný bol István, ktorý bol svojím spoluobčanom známy ako veľký inovátor. Keďže obstarávanie náhradných súčiastok pre čerpadlá bolo v tom čase skutočne komplikované, často bol nútený sám ich konštruovať a ručne vyhotoviť.

Studňa stará 113 rokov je aktívna dodnes, ibaže od roku 1967 vodu z nej čerpajú za pomoci elektrického prúdu. Okrem toho pred dvadsiatimi rokmi vyvŕtali ešte jednu studňu. Veterný mlyn bol však úplne zanedbaný a len pred niekoľkými rokmi Obec Vršac rozhodla, že ho využije ako turistickú atrakciu. Prednedávnom ho dôkladne revitalizovali, takže sa po rokoch znovu krúti a občanom a návštevníkom tejto malebnej dedinky pripomína zašlé časy, keď bol svojráznym technologickým výdobytkom doby, ktorý z 200-metrovej hĺbky čerpal vodu do vodovodného potrubia. V turistickej organizácii Vršca plánujú hneď vedľa otvoriť múzeum, v ktorom budú predstavené technické riešenia tohto jedinečného objektu, pričom si návštevníci budú môcť pozrieť aj ukážky bohatej flóry a fauny Deliblatskej piesočiny.

V. Hudec