Vojvodina – od Srbska k Srbsku

29.nov 2018

Vojvodina – od Srbska k Srbsku

Pripomienky ukončenia 1. svetovej vojny a pripojenia, respektíve zabratia Vojvodiny k Srbsku (Srbskom) sú za nami. Vo viacerých vojvodinských mestách a obciach odzneli príležitostné programy a ústredná oslava sa uskutočnila v Novom Sade. Tu po nej zostali aj dve pamiatky, dva hmotné kamene: Muzej prisajedinjenja 1918 (Múzeum pripojenia, respektíve pričlenenia) na Dunajskej ulici č. 35 a na Námestí republiky pribudol impozantný pamätník kráľovi Petrovi Prvému, ktorý bol na čele srbského štátu, keď roku 1918 na národných zhromaždeniach boli prijaté rozhodnutia o pristúpení Sriemu (v Rume 24. novembra) a potom aj Banátu, Báčky a Baranje (v Novom Sade 25. novembra) ku Kráľovstvu Srbsko. 

Dejiny Vojvodiny sú členité. Na terajšom jej území sa vystriedalo množstvo národov a štátnych správ. Po tom, čo ju v 6. storočí obývali Slovania, v 9. ňou ovládli Maďari a v 16. storočí sa dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Roku 1718 Vojvodina pripadla k Rakúsku a po tzv. rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) sa stala súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie. Čoskoro po ukončení 1. svetovej vojny, len päť dní po pristúpení k Srbsku, Vojvodina sa 1. 12. 1918 stala súčasťou Juhoslovanského kráľovstva, ktoré od roku 1943 figurovalo ako Demokratická federatívna republika Juhoslávia. Keď 29. 11. 1945 vznikla Federatívna ľudová republika Juhoslávia, ktorá sa potom roku 1963 (v súlade s vtedajším spoločenským zriadením) premenovala na Socialistickú federatívnu republiku Juhosláviu, jej súčasťou bola aj Autonómna pokrajina Vojvodina (od roku 1963 Socialistická APV); druhou autonómnou oblasťou bola AP Kosovo a Metóchia, resp. SAP KaM). Po známych udalostiach v rokoch 1991 a 1992 a odstúpení väčšiny republík SFRJ zo spoločného štátu, Autonómna pokrajina Vojvodina sa ocitla v štáte s názvom Zväzová republika Juhoslávia, ktorý sa roku 2003 premenoval na súštátie Srbsko a Čierna Hora. Keď sa roku 2006 po referende ČH rozhodla pre samostatnosť, Vojvodina sa znovu „vrátila“ do srbského štátu, čiže v súčasnosti je, aspoň na základe Ústavy RS, jednou z dvoch autonómnych pokrajín Republiky Srbsko. Ako je známe, Kosovo vo februári 2008 vyhlásilo samostatnosť a Republika Srbsko nemá nad ním skutkové inherencie.

V 18. a 19. storočí sa na územie dnešnej AP Vojvodiny z územia súčasnej Slovenskej republiky prisťahovali (aj) Slováci. S ohľadom na skutočnosť, že táto oblasť vtedy bola súčasťou habsburskej monarchie, Slováci sa vlastne presťahovali – v rámci toho istého štátu – z tzv. Hornej zeme na tzv. Dolnú zem. Odvtedy zdieľali a zdieľajú osud tu žijúcich príslušníkov iných národov, národnostných menšín a národnostných spoločenstiev, niekedy viac, inokedy menej naklonený. Hneď po ukončení 1. svetovej vojny a rozpadom Rakúsko-uhorskej monarchie sa ocitli pred historickou voľbou. Utvorili si Národnú radu dolnozemských Slovákov a ich zvolení predstavitelia (úhrnne 62) na Veľkom národnom zhromaždení v Novom Sade svorne hlasovali za pripojenie Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbsko. Rojčili síce o budúcom živote v Juhoslávii s republikánskym štátnym zriadením, avšak nakoniec súhlasili s pripojením k monarchii. Na rozdiel od vojvodinských Srbov, ktorým sa splnil dávny sen, lebo sa ocitli v spoločnom štáte s matičným národom, vojvodinskí Slováci sa dostali do postavenia „konára odťatého zo stromu.“ Zostali oddelení od matice.

Veľké očakávania od života v každom novom štáte priniesli jeho obyvateľom okrem pozitívnych vecí aj veľa problémov a sklamaní. Aj v tom (aj) Slováci zdieľajú osud všetkých Vojvodinčanov, teda aspoň tých, ktorým je pri srdci príslušnosť k tejto oblasti, zatiaľ s prívlastkom autonómna. Otázka politického statusu Vojvodiny nie je uzavretá a jej autonómia sa viditeľne zmenšuje. Sotva si dakto trúfne predpovedať, aká je budúcnosť Vojvodiny v krajine, kde ju čoraz častejšie pomenúvajú – severné Srbsko…

J. BARTOŠ
J. BARTOŠ

BARTOŠ, JURAJ (1955) Pracuje ako novinár redaktor v týždenníku Hlas ľudu, kde bol šéfredaktorom v obdobiach 1990 – 1991 a 2000 – 2005. V čele mládežníckeho časopisu Vzlet pôsobil v období 1993 – 1997. Spolupracoval so slovenskými redakciami Rádia Nový Sad, Televízie Nový Sad, bol pri zakladaní TV Petrovec, tiež členom redakcie časopisu pre deti Zornička. Vydal knižku básní a próz pre deti Poď, kým ešte smieme (2005). Získal niekoľko ročných novinárskych cien Hlasu ľudu a Cenu Zorničky za básne a prózy. Je ženatý, má dvoch synov. Kontakt: bartos@hl.rs