Voľby a volebný systém

Voľby v zásade možno označiť za spôsob výberu spomedzi uchádzačov na určité miesto. Ide o charakteristickú metódu výberu politikov v demokracii. Realizujú sa priamo (voľba osoby), alebo nepriamo (voľba strany, ktorá nominuje osobu, alebo voliteľov, ktorí uskutočnia výber spomedzi uchádzačov).

Keď ide o priebeh, sú tu voľby jednokolové a dvojkolové. Pri tých prvých sa výrazná väčšina volieb realizuje v jednom kole. Volí sa v ňom buď proporčne, keď každý subjekt získa kreslá podľa percenta úspešnosti, alebo väčšinovo, kde ten, kto získa najviac hlasov víťazí. Takmer výlučne sa tento spôsob používa v miestnych voľbách.

Dvojkolové voľby sú založené na tom, že sa vo väčšinovom volebnom systéme môže realizovať metóda povinného získania nadpoločnej  väčšiny hlasov. Je zložité dosiahnuť ju, preto sa môžu uskutočniť dve kolá volieb: ak v tom prvom nikto nezíska nadpolovičnú väčšinu, dvaja najúspešnejší kandidáti postupujú do  druhého kola, úspešnejší z nich sa stáva víťazom. Vo Francúzsku takto prebiehajú parlamentné a prezidentské voľby.

Volebný systém označujeme za spôsob volieb do zastupiteľských zborov stanovený najčastejšie ústavou prípadne iným zákonom. Ide o systém, ktorým sa personalizuje politický systém daného štátu.

V podstate existujú tri druhy volebného systému: pomerný (proporčný), väčšinový a kombinovaný, samozrejme s rôznymi modifikáciami, ktoré však nemenia výraznejšie ich podstatu.

Pomerný systém je taký volebný systém, v ktorom sú hlavnými subjektmi politické strany uchádzajúce sa o volebné hlasy. Strany získavajú podiel z celkového počtu kresiel v zastupiteľskom orgáne (parlamente), ktorý je zhodný s podielom získaných hlasov.

Najčistejším pomerným systémom je čistá kandidátna listina strany, ktorá po pridelení mandátov určí mená poslancov. V prípade uvoľnenia kresla strana doplní osobu. Kandidovanie nezávislých osôb, mimo straníckej kandidátky, je najčastejšie vylúčené. Volebný úspech závisí najmä od imidžu strany a jej vedcu.

V prípade väčšinového systému je krajina (región) zvyčajne rozdelená na taký počet volebných obvodov, aký je počet poslaneckých kresiel. V každom obvode víťazí kandidát s najväčším počtom získaných hlasov.

Poslanec je nositeľom  mandátu, takže v prípade jeho odstúpenia (alebo smrti) sa kreslo zaplní doplňujúcimi voľbami. V tomto systéme môžu kandidovať aj nezávislí kandidáti.

Pri zmiešanom systéme (aký celé roky bol platný vo Vojvodine) je časť poslancov volená pomerným a časť väčšinovým systémom. Po získaní mandátu nie je rozdiel v jeho výkone. Uvoľnené kreslo sa doplní podľa spôsobu jeho získania, čiže pomerným alebo väčšinovým systémom. Tak sa zachová úloha politických strán a zároveň umožní presadenie silných osobností do politiky.

                                                                                   Oto Filip