Všade dobre, doma najlepšie, alebo…?

22.nov 2013

Všade dobre, doma najlepšie, alebo…?

A kam ďalej?

A kam ďalej?

SOCIÁLNE TÉMY A DILEMY

Medzinárodný deň študentov sa oslavuje 17. novembra. Tento dátum nás podnietil zamyslieť sa nad otázkou, nad ktorou sa každoročne zamýšľajú mnohí skončení stredoškoláci – študovať doma alebo v zahraničí? Čo uprednostniť? Porovnávať, zvažovať a rozhodnúť. Každoročne mnoho vojvodinských Slovákov odchádza na štúdiá na Slovensko, kde tvoria najväčšiu skupinu zahraničných študentov. Počas októbrového stretnutia s ministrom školstva Slovenskej republiky Dušanom Čaplovičom predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić zdôraznil, že súčasne na Slovensku študuje okolo 500 našich študentov, kým na Novosadskej univerzite študuje zhruba 700 študentov – vojvodinských Slovákov. Počet študujúcich doma a na Slovensku je takmer vyvážený.

Pravdaže, každý z nich má dôvody na to, prečo odísť študovať na Slovensko, prípadne zostať študovať doma. Karolína Kolárová z Jánošíka je študentkou farmaceutického inžinierstva v Novom Sade. Zapísala sa do srbského gymnázia, v druhom ročníku sa presunula do petrovského gymnázia a to najviac kvôli plánovanému odchodu na Slovensko. Počas stredoškolského štúdia bola medzi najlepšími žiakmi, avšak rozhodnutie padlo na štúdium v Novom Sade. Vyučovanie na Technologickej fakulte vysoko hodnotí. Ako povedala, profesori sa im naplno venujú, prednášky a cvičenia sú na vysokej úrovni a ani raz neobanovala, že neodišla študovať na Slovensko. Iný prípad je s Branislavom Makanom z Petrovca, ktorý sa rozhodol vo vzdelávaní pokračovať na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Uvažoval o študovaní tohto odboru v Novom Sade, ale prevahu malo Slovensko, lebo sa nachádza v EÚ. Podľa neho diplom, ktorý získa v zahraničí, bude mať väčšiu hodnotu. Podobne sa zmieňuje aj Martin Zorňan z Kulpína, ktorý je toho názoru, že vyučovanie v školách na Slovensku je kvalitnejšie než u nás, a to bol aj dôvod, aby sa už po zakončenej základnej škole zapísal na Strednú odbornú školu v Starej Turej.

Ďalšia generácia štipendistov NRSNM

Ďalšia generácia štipendistov NRSNM

Máme dve strany – spokojných s vyučovacím systémom v našej krajine, a tých, ktorí kvôli vzdelávaniu zašli za hranice. Aj jedni, aj druhí musia byť pripravení na to, že po ukončení štúdií môžu naraziť na určité ťažkosti, ktoré sa v našej (a asi nielen v našej) krajine stali každodennosťou. Buď môže naskočiť problém nedostatku pracovných miest alebo ak sa aj naskytne pracovné miesto, prípadná nemožnosť nostrifikácie diplomu získaného na Slovensku odborníka prinúti, aby pracoval ako neodborný. Podľa predsedníčky Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlany Zolňanovej najťažšie je nostrifikovať diplom sociálnej práce, lebo na našich fakultách nejestvuje ekvivalentný odbor. NRSNM intervenovala na patričných miestach, ale odpoveď nebola potešujúca. „Problémy s nostrifikovaním diplomov majú aj iné odbory. Srbský minister školstva Tomislav Jovanović prisľúbil, že v dohľadnej dobe schvália zákon, ktorý nostrifikačný proces skráti na rozumnú lehotu, ale zostáva otázkou, kedy sa to uskutoční. Vedomí sme si toho, že väčšina vyštudovaných mladých ľudí zostáva na Slovensku. Lepšie pracovné podmienky by ich určite podnietili, aby sa vrátili, ale NRSNM nemôže na to vplývať. Keďže im nemôžeme ponúknuť prácu, nemôžeme vplývať ani na to, kde budú začínať svoje kariéry. Môžeme byť iba sponou medzi podnikateľmi zo Slovenska a u nás, ktorí by čoraz viac vkladali do nášho prostredia, čím by sa vytvárali pracovné podmienky pre všetkých vyštudovaných mladých ľudí,“ hovorí Zolňanová.

Mnohí naši študenti sú štipendistami Slovenskej republiky, ale aj NRSNM každoročne finančne podporuje niekoľko domácich študentov rôznych odborov. V polovici novembra podpísala zmluvy s ďalšou skupinou štipendistov – so študentmi nemčiny, slovakistiky, žurnalistiky, práva a etnomuzikológie. Aj tento počin Národnostnej rady sa môže chápať ako svojrázny spôsob zamedzenia alebo aspoň „obmedzenia“ odchodu mozgov do zahraničia, čiže motivácie mladých ľudí, aby zostávali študovať a potom aj pôsobiť v našej krajine.  A finančná pomoc je vždy vítaná…

Otázka, či dilema na túto tému zostáva otvorená. Zostáva iba nádej, že naša krajina prekoná viacročnú hospodársku stagnáciu a umožní mladým ľuďom, aby získané vedomosti uplatnili tam, kde sa narodili – v Srbsku. Vtedy by sa domov vrátili aj tí, ktorí sú teraz za hranicami. Aká by to bola vyspelá krajina!

J. Pániková

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs