Pri mori svitlo polooblačné ráno s miernym vetrom. Hádam nás ten vietor aj odfúkol na vychádzku za historickými poznatkami – do Dióna, mestečka, ktoré sa nachádza v gréckej Pierii na 5 kilometrov vzdušnou čiarou od mora. Ako správni turisti, do boja za objavovaním nových miest sme sa vyzbrojili mapkou a plecniakom, ktorého obsahom bola pitná voda a „niečo pod zub”.
Obyvatelia Diónu si určite pochvaľujú fakt, že na Olympe, ktorý krásne vidieť z dediny, žil Zeus, jeden z dvanástich bohov. Ešte väčšmi ich teší fakt, že v okolí dediny bola svätyňa venovaná práve tomuto gréckemu bohu. Vďaka tomu sa tu rozvíja a deň čo deň nadobúda na význame miestny cestovný ruch. Veď aj v malej uličke, tiahnucej vedľa Archeologického múzea, je zo päť reštaurácií, do ktorých vás majitelia mámia už o deviatej ráno.
V strede útlej dedinky, v ktorej žije niečo nad tisíc obyvateľov, stojí a zubu času čelí impozantné (už spomínané) múzeum, ktoré založili pred tridsiatimi rokmi. Artefakty, ktoré sú v ňom vystavené, datujú zo 6. storočia p. n. l. až 5. storočia n. l. Nielenže boli objavené v neďalekej oblasti, kde sa teraz nachádza komplex archeologického parku, ale majú pôvod aj na Olympe a širšom okolí. Vošli sme doň s dózou piety a úcty voči dejinám. V tichosti sme vychutnávali čaro starobylých predmetov, lebo múzeum obsahuje veľa položiek z doby, keď Rimania žili v oblasti, vrátane sôch, architektonických častí, džbánov, mincí a mnoho ďalších predmetov nájdených v pohrebisku a svätyni v starobylom meste Dión.
Po návšteve muzeálnej časti komplexu sme si dali kávu v miestnej kaviarničke. Domáca káva chutila výborne. Nielen kvôli tomu, že podobnú varíme aj doma, ale pretože nám gazdinka k nej dala domáce koláčiky, ktoré z taniera zmizli skôr než zo šálky káva. Okriatí nápojom a zákuskom, vybrali sme sa do blízkeho Archeologického parku Dión, ktorý spolu s múzeom tvorí jeden celok.
– Vááááu, dobre, že sme si na nohy dali túlavé topánky, – nadýchneme sa hlboko pred vchodom do parku, z ktorého už vidíme, o aké veľké územie ide, – a nie papuče.
Berieme do rúk prospekty a vykračujeme chodníčkami –nechodníčkami, trávnikom a kamenistými základmi starobylých budov. Archeologický park Dión je to, čo názov napovedá: zrúcaniny v parku. Zostali sme ohromení – veľkosťou, rozličnosťou, zachovanosťou. Aj zeleňou, lebo park tvoria nielen pozostatky budov či sôch, ale je v ňom aj mnoho krásnych stromov, riečka a trávniky. – Sem sa dá prísť aj po slnečnom dni, – prišlo nám na um počas prechádzky parkom, ktorá trvala niekoľko hodín, – veď sú tu také veľké tiene.
Vybrať sa sem treba na celý deň. Také to veľké a bohaté je. Medzi ruinami sú mestské hradby, chrámy rôznych božstiev, kúpeľný dom s niekoľkými dobrými mozaikami, pekný kostol, dve divadlá, veľký oltár Zeusovi Olympiusovi a množstvo sôch. Možno sochy nie sú tie najkvalitnejšie, ale vznešená vegetácia a rieka Baphyras toto miesto robí zvláštnym. Dokonca aj v menej kvalitnom sochárstve je historická hodnota a ukazovateľ, že išlo o provinčné mesto, ktoré si nemohlo dovoliť tých najlepších sochárov.
Dión si asi nemohol dovoliť ani večný vek. V 6. storočí nášho letopočtu príroda mala iné úmysly s ním. Roztancovala pôdu pod nohami a hradbami, hojdala ich sem a tam, a už iba v análoch píše, že starobylý Dión zničilo zemetrasenie. Avšak domov odchádzame s dobrým pocitom, že novodobé vykopávky predsa umožňujú spoznávať svet a jeho spôsoby zo zašlých rímskych čias…
V. Dorčová-Valtnerová