Vysoká úroveň historického uvedomenia

Sviatkovanie viac-menej už máme za sebou. Prešli už takmer všetky klobasiády, slaniniády, tortiády a všelijaké iné -iády, ktoré sa najčastejšie v prvom kvartáli roka usporadúvajú v našich dedinách a mestečkách.

Viaceré sídla, kde žijú Slováci, za sebou majú svoje dni. Prednedávnom sme v našich novinách zaznamenali Deň Hložian a teraz sme sa pokúsili zachytiť jadro toho, čo sa dialo počas Dňa Petrovca. A ten deň, podobne ako aj v rokoch minulých, trval až tri dni. Programov bolo neúrekom. Harmonogram osláv má z roka na rok tendenciu iba zvyšovania počtu podujatí. Hoci aj bez peňazí.

Deň Petrovca

Už vlani bolo vidno, že Deň Petrovca je pre miestnu samosprávu pritvrdým orieškom, zvlášť v situácii, keď Rada Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec zostala bez stáleho zdroja financovania. Pravdaže, ide o samozdanenie, ktoré sa v Petrovci vyberalo viac ako polstoročie.

Aj na začiatku tohto roku sa petrovský richtár musel poriadne spotiť a azda mu aj zimomriavky vychádzali pri myšlienke, že čoskoro zase bude máj a bude treba zorganizovať ďalší ročník Dňa Petrovca. Nielen jemu, ale azda aj celej rade odľahlo, keď po finančnej stránke pomoc oslavy vyfinancovať prisľúbila báčskopetrovská lokálna samospráva.

Ubehlo už šestnásť rokov, odkedy sa miestni výborníci rozhodli vyhlásiť 25. máj za deň mestečka. A po prvýkrát stanovili Deň Petrovca.

Začiatky boli skromnejšie. Bola akadémia a zopár menších podujatí s tortami a klobásou. V neskorších ročníkoch do obsahu pribudli aj súťaž o najlepšiu pálenku. Ale aj mnohé iné športové aktivity, aj výstavy a divadlá. Až kým sa nedopracovalo k programu osláv, aký návštevníci môžu absolvovať v posledných rokoch.

Erb a vlajka

Azda trochu do zabudnutia padla snaha Spolku vojvodinských slovakistov (SVS) z roku 2000, keď na príklade Petrovca chcel, aby si aj iné dediny štandardizovali autentické erby a vlajky. Tie rozpoznateľné symboly z iniciatívy SVS Petrovčanom grátis vypracovali Dr. Jaroslav Vrteľ, tajomník Slovenskej heraldickej spoločnosti na Slovensku, spolu s manželkou Dragicou Vrteľovou-Čavićovou, špecializovanou výtvarníčkou a našou rodáčkou.

Pri ich prezentácii Dr. Samuel Čelovský zdôraznil, že obnovením symbolov Petrovca prezentujeme vysokú úroveň historického uvedomenia. Erb je i najstaršou zatiaľ známou kultúrnou národnou pamiatkou v Petrovci. „Týmto vzdávame úctu a prihlasujeme sa k dedičstvu našich príčinlivých predkov, ale najmä preto, že Petrovčania ako aj neraz vo svojich dejinách sú znovu „jediní a jedineční“, lebo nielen slovenské vojvodinské osady, ale i osady a mestá v Srbsku a Juhoslávii v období takej celosvetovej renesancie heraldiky nemajú doposiaľ tak komplexne odborne heraldicky a výtvarne obnovené svoje symboly,“ zdôraznil vtedy tento odborník.

Žiaľ, iné dediny takú vzácnu príležitosť získať autentické symboly premeškali.