VÝSTAVA KOVAČICKEJ INSITY: Cárska rezidencia umenia

Roztrhli sa mračná farieb nad petrovským kultúrnym poľom. Jemnocitom štetca insity premaľovali ho na dúhu. Hoci nebo nezoslalo v ten piatkový podvečer 7. augusta ani kvapky, blahodarne osviežila dušu vernisáž umenia. Spŕchli nám farby – žlté, červené, zelené, belasé, oranžové ako slnečná guľa –  a ovlažili človeka. Jasné oblaky doplavili sa nebom až z Kovačice a verte či nie, pri pomyslenom životodarnom daždi z farebnej palety kovačických umelcov, návštevníci dorástli do detských topánok. Azda to je to, čo je darom, princípom a imperatívom naivného láskavého umenia: Zahľadieť sa a zostať ohúrení ako dieťa!

Výstavu Kovačické insitné umenie z Galérie insitného umenia v Kovačici k 60. výročiu jej založenia poctili svojou prítomnosťou predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová: „Insita sme v skutočnosti my. Tu v obrazoch sú zachytené príbehy nás Slovákov.“ Hoci na vernisáži bol prítomný len jeden zástupca maliarov, Ján Glózik, vo svojej podstate sa jej zúčastnili prostredníctvom svojich diel všetci autori.

Výstavu 36 umelcov a ich 61 obrazov uviedol výtvarný kritik Vladimír Valentík a všetkých privítal aj riaditeľ múzea Pavel Čáni. Osobitne upozornili na päť vystavených obrazov Jána Kňazovica. Návštevník si môže pozrieť aj tvorbu súčasných maliarov a autorov, ktorí boli len nedávno prijatí za členov galérie.

V krátkosti priblížila začiatky a jedinečnosť kovačickej galérie aj jej riaditeľka Mária Raspírová: „Kovačická insita zdobí rezidencie prezidentov, kráľov, cárov a cisárov. A žiadne múzeum insity nie je kompletné, ak nemá vo svojej zbierke aspoň jeden obraz Martina Jonáša alebo Zuzany Chalupovej.“ Originalitu vyzdvihla aj kustódka Galérie insitného umenia Anna Žolnajová-Barcová: „Maliari sa začali v Kovačici venovať svojmu umeniu v roku 1939. Od každého maliara, člena galérie, si možno pozrieť obrazy. Hlavné motívy sa viažu ku Kovačici, k obyčajom a tradícii Slovákov. Dominantná technika je olejomaľba na plátne.“ Piesňami zo Slovenska ozvláštnila vernisáž speváčka Janka Holeštiaková.

„Maliari, ktorí takto dokážu vyjadriť svoj pohľad na svet, musia mať obrovský talent,“ počúvame komentáre návštevníkov zo Slovenska. Po tieto slávnostné dni sa ich premelie Galériou Zuzky Medveďovej viac ako inokedy. Dobre situovaný výstavný priestor v centre Petrovca priam láka, aby sa počas večerných prechádzok zašli trochu schladiť medzi obrazy.

Vyzdvihnime, že organizátori výstavy Múzeum vojvodinských Slovákov a Galéria Zuzky Medveďovej výberom tejto série umeleckých diel počas slávností akoby dvakrát mysleli na návštevníkov. Veď práve tí, čo prichádzajú zo zahraničia, dosiaľ o svetabornosti kovačickej insity len počuli a zrazu: Hľa, ona sama! Koľkí si vďaka tejto výstave doplnili do mozaiky svojich životných očakávaní farebný kamienok! A koľkí sa vrátili do detstva a dovolili si nasadiť „ružové okuliare“? Tie sú pri vstupe do galérie povinnou výbavou. Ak ich náhodou nenosíte na očiach tak často, tu vám ich rozhodne dajú. Ba dokonca pribalia vám ich zo sebou – kto vyjde z galérie, zbadá vďaka nim svet trochu farebnejší, veselší, pokornejší. Tak ako je pokorné umenie jednoduchých maliarov. Zhodnoťme, že práve kovačická insita počas Slávností je tým, čo môže poniesť dobré meno vojvodinských Slovákov za nejedny hranice.

Monika Necpálová