VÝSTAVA KOVAČICKEJ INSITY: Cárska rezidencia umenia

8.aug 2015

VÝSTAVA KOVAČICKEJ INSITY:  Cárska rezidencia umenia

Na vernisáži zľava Janka Holeštiaková, Vladimír Valentík, Anna Tomanová-Makanová, Mária Raspírová, Pavel Čáni, Anna Žolnajová-Barcová a Ján Glózik

Na vernisáži zľava Janka Holeštiaková, Vladimír Valentík, Anna Tomanová-Makanová, Mária Raspírová, Pavel Čáni, Anna Žolnajová-Barcová a Ján Glózik

Roztrhli sa mračná farieb nad petrovským kultúrnym poľom. Jemnocitom štetca insity premaľovali ho na dúhu. Hoci nebo nezoslalo v ten piatkový podvečer 7. augusta ani kvapky, blahodarne osviežila dušu vernisáž umenia. Spŕchli nám farby – žlté, červené, zelené, belasé, oranžové ako slnečná guľa –  a ovlažili človeka. Jasné oblaky doplavili sa nebom až z Kovačice a verte či nie, pri pomyslenom životodarnom daždi z farebnej palety kovačických umelcov, návštevníci dorástli do detských topánok. Azda to je to, čo je darom, princípom a imperatívom naivného láskavého umenia: Zahľadieť sa a zostať ohúrení ako dieťa!

Výstavu Kovačické insitné umenie z Galérie insitného umenia v Kovačici k 60. výročiu jej založenia poctili svojou prítomnosťou predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová: „Insita sme v skutočnosti my. Tu v obrazoch sú zachytené príbehy nás Slovákov.“ Hoci na vernisáži bol prítomný len jeden zástupca maliarov, Ján Glózik, vo svojej podstate sa jej zúčastnili prostredníctvom svojich diel všetci autori.

Markovov obraz z roku 2005 vpíja všetky farby

Markovov obraz z roku 2005 vpíja všetky farby

Výstavu 36 umelcov a ich 61 obrazov uviedol výtvarný kritik Vladimír Valentík a všetkých privítal aj riaditeľ múzea Pavel Čáni. Osobitne upozornili na päť vystavených obrazov Jána Kňazovica. Návštevník si môže pozrieť aj tvorbu súčasných maliarov a autorov, ktorí boli len nedávno prijatí za členov galérie.

V krátkosti priblížila začiatky a jedinečnosť kovačickej galérie aj jej riaditeľka Mária Raspírová: „Kovačická insita zdobí rezidencie prezidentov, kráľov, cárov a cisárov. A žiadne múzeum insity nie je kompletné, ak nemá vo svojej zbierke aspoň jeden obraz Martina Jonáša alebo Zuzany Chalupovej.“ Originalitu vyzdvihla aj kustódka Galérie insitného umenia Anna Žolnajová-Barcová: „Maliari sa začali v Kovačici venovať svojmu umeniu v roku 1939. Od každého maliara, člena galérie, si možno pozrieť obrazy. Hlavné motívy sa viažu ku Kovačici, k obyčajom a tradícii Slovákov. Dominantná technika je olejomaľba na plátne.“ Piesňami zo Slovenska ozvláštnila vernisáž speváčka Janka Holeštiaková.

„Maliari, ktorí takto dokážu vyjadriť svoj pohľad na svet, musia mať obrovský talent,“ počúvame komentáre návštevníkov zo Slovenska. Po tieto slávnostné dni sa ich premelie Galériou Zuzky Medveďovej viac ako inokedy. Dobre situovaný výstavný priestor v centre Petrovca priam láka, aby sa počas večerných prechádzok zašli trochu schladiť medzi obrazy.

Spoločenská udalosť Slovenských národných slávností plná ľudí

Spoločenská udalosť Slovenských národných slávností plná ľudí

Vyzdvihnime, že organizátori výstavy Múzeum vojvodinských Slovákov a Galéria Zuzky Medveďovej výberom tejto série umeleckých diel počas slávností akoby dvakrát mysleli na návštevníkov. Veď práve tí, čo prichádzajú zo zahraničia, dosiaľ o svetabornosti kovačickej insity len počuli a zrazu: Hľa, ona sama! Koľkí si vďaka tejto výstave doplnili do mozaiky svojich životných očakávaní farebný kamienok! A koľkí sa vrátili do detstva a dovolili si nasadiť „ružové okuliare“? Tie sú pri vstupe do galérie povinnou výbavou. Ak ich náhodou nenosíte na očiach tak často, tu vám ich rozhodne dajú. Ba dokonca pribalia vám ich zo sebou – kto vyjde z galérie, zbadá vďaka nim svet trochu farebnejší, veselší, pokornejší. Tak ako je pokorné umenie jednoduchých maliarov. Zhodnoťme, že práve kovačická insita počas Slávností je tým, čo môže poniesť dobré meno vojvodinských Slovákov za nejedny hranice.

Monika Necpálová

M. NECPÁLOVÁ
M. NECPÁLOVÁ

MONIKA NECPÁLOVÁ (1985) S redakciou týždenníka Hlas ľudu spolupracuje teraz druhý rok. Ako novinárka pochádzajúca zo stredného Slovenska prispievala niekoľko rokov do periodík na Slovensku, podieľala sa na činnosti viacerých novinových portálov a neskôr pôsobila tri roky v Prahe v krajanskej redakcii magazínu Slovenské dotyky. Blízka jej je krajanská problematika; siaha predovšetkým po analytických a beletristických žánroch, v časopise Zorničke svoju tvorbu zameriava na deti. Venuje sa kultúre, dôraz kladie na človeka a so záľubou píše i dokumentárne reportáže. Kontakt: necpalova@hl.rs