Vždy aktuálne Feldekove fejtóny

KNIHY

(Feldek, Ľubomír: O nákazlivosti šťastia. Bratislava : Ikar, 2009, 184 s.)

Ku knihám, ktoré nás oslovili svojím obsahom a štýlom, sa mnohí radi vracajú. Takou publikáciou je aj Feldekova zbierka fejtónov O nákazlivosti šťastia z roku 2009, ktorá je dobrým čítaním pred spaním či pri cestovaní, keď čitateľ pachtí po odľahčenom, krátkom čítaní, ale nie po braku.

Básnik, spisovateľ a prekladateľ – „kaviarenský“ človek, ako často o sebe a o ňom hovoria – Ľubomír Feldek zozbieral svoje krátke fejtónové texty, ktoré uverejňoval v rokoch 2006 – 2009 hlavne v denníkoch Sme a Hospodárske noviny. Takmer sto fejtónov s nádychom humoru, cez ktorý Feldek úspešne porozpráva nesváry súčasnej doby na Slovensku alebo aj Slovákov žijúcich mimo hraníc materskej krajiny (napr. v Benátkach), sú rozdelené do dvoch celkov – podľa novinového zázemia zverejnenia. Jeho slová niekedy aj podpichnú (zvlášť mestskú) verejnosť, ktorá často neprávom zabúda napr. na nenápadného slovenského hrdinu, aktívneho účastníka protikomunistického odboja Jožka Letricha (Pohreb mukla) alebo na umenie rozdávajúce súbory z odľahlých slovenských lazov (Jánošík v Lazanoch). Nezaprel v sebe ani prekladateľa, ani básnika Trnavskej skupiny, keďže sa občas vo svojich fejtónoch vracia na rôzne prekladové témy a dilemy (Hamletovské rébusy), ale aj na úzadie a osud trnavskej básnickej štvorky (Pol storočia od nevystúpenia Trnavskej skupiny). Takmer spravidla ide o zaujímavú, životnú anekdotu, vypointovanú na konci príbehu. Nie je však samoúčelne usmievavá, ale s dózou humoru dokáže hovoriť, často aj kriticky, o ľuďoch, ľudskej povahe a dianiach vôkol nás.

Aj definícia novinárskeho fejtonistu hovorí, že si autor fejtónu, ktorý kedysi patril medzi literárne útvary, môže, okrem iného, dovoliť používať literárne expresívne a metaforické výrazy a množstvo priamej reči. Feldek túto možnosť naplno využíva. Napríklad na s. 21 nachádzame takúto myšlienku, nanajvýš výstižnú, hodnotiacu a expresívnu: „Veta o zasranom režime už naozaj asi neuvedie do pohybu polmiliónovú armádu.“ Ale čitateľovi uvedený prívlastok starého slovenského režimu vôbec neprekáža, ba naopak. Keby tam nebol, príjemca Feldekových fejtonistických myšlienok by nemal taký silný čitateľský zážitok, aký mu poskytla táto veta, v ktorej nachádzame prídavné meno „zasratý“. Epilóg knižky tvorí exkluzívny zdramatizovaný rozhovor s duchom Wiliama Shakespeara v shakespearovskej rýmovanej forme a bodka Milana Lasicu, inak hádam najobľúbenejšieho žijúceho fejtonistu na Slovensku.

Na záver zmienky o Feldekovej knihe fejtónov treba azda iba toľko napísať, že je to exkluzívne čítanie, ak máte radi takúto formu novinárskeho textu, ktorý neraz kritizuje nielen súčasnú dobu, ale často sa vracia ku kritike doby komunistickej.

V. Dorčová-Valtnerová