Zabúda sa na základnú funkciu jazyka
Európsky deň jazykov, ktorý si pripomenieme zajtra, 26. septembra, je príležitosť, keď náležitejšiu pozornosť venúvame šíreniu idey pestovania rozličnosti jazykov, významu učenia jazykov, zvlášť vo veci zvýšenia viacrečovosti a interkultúrneho porozumenia.
Práve tento dátum, ktorý iniciovala Rada Európy roku 2001, je vhodnou chvíľou na to, aby sme si uvedomili a pripomenuli základnú funkciu jazyka a ňou je dorozumievanie sa.
– I keď všetky jazykové okolnosti, teda viacrečovosť Vojvodiny, poukazujú na existenciu podmienky pre pestovanie jazykovej rozličnosti, prax však ukazuje na to, že sa jazyk stal prostriedkom na oddeľovanie, vytváranie tenzií a dennej politickej manipulácie, – zverejnila dnes inštitúcia Pokrajinského ombudsmana.
V správe pokrajinského občianskeho ochrancu sa uvádza, že niektoré výskumy poukázali na to, že skupiny vrstovníkov sa delia podľa jazyka, ktorým hovoria, a tým aj podľa národnostnej, resp. etnickej príslušnosti.
Dôvody treba hľadať v zanedbávaní problému kvalitného učenia srbského jazyka príslušníkov národnostných menšín, ale aj učenia jazyka prostredia v tom prostredí, kde väčšinové obyvateľstvo tvoria príslušníci niektorého menšinového spoločenstva. Neovládajúc jazyky, mladí medzi sebou strácajú kontakt s tými, ktorí nehovoria rovnakým jazykom, čo privádza k izolácii a miznutiu potreby, aby sa jazyk toho “druhého” naučil, keďže neexistuje komunikácia.
Mr. Zuzana Týrová, asistentka na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade pri príležitosti oslavy sviatku jazykov pripomenula, že v tejto súvislosti treba zdôrazniť, že materinský jazyk je jedným y najdôležitejším prvkom zachovania národnej identity.
– Vojvodinskí Slováci majú súčasný jazyk ovplyvnený aj srbizmami, čo nie je dobre. Spisovná slovenčina je síce umelý jazyk, ktorým iba málokto hovorí v bežnom živote, lebo väčšina používa hovorenú slovenčinu, prípadne nárečie, – hovorí Týrová pre Hlas ľudu.
Dodáva, aj to, že spisovná slovenčina je však potrebná ako základný jednotiaci prvok slovenského národa.
– Preto by sa aj vojvodinskí Slováci mali snažiť a používať takýto jazyk v úradnom styku, ak chcú, aby takýto jazyk nezabudli a aby boli schopní používať ho. Veď na to, aby ho ovládali, predsa potrebujú aj prax, – zdôrazňuje Týrová.
Vladimíra Dorčová-Valtnerová
