Začiatok UEFA Ligy národov a remíza našej selekcie so Španielskom

Krátko po skončení šampionátu Starého kontinentu na programe bol aj olympijský turnaj vo Francúzsku a rovnako ako aj na ME, aj na tom triumfovalo Španielsko. K tomu vyhrali aj na Majstrovstvách Európy hráčov do 19 rokov, vlani boli vo finále U21 šampionátu, čo znamená, že Španielsko znovu má veľmi silné futbalové selekcie a nebolo by divné, keby v nadchádzajúcich rokoch znovu sa pravidelne zúčastňovali v záverečných kolách všetkých podujatí, na ktorých budú hrať.

Začala sa aj nová sezóna UEFA Ligy národov a samotný úvod slúži práve na jej ohlásenie.

Naša selekcia, s ktorej výkonom v Nemecku sme spokojní nijako nemohli byť, keďže sa naši hráči predstavili veľmi skromne so slabou hrou, tentoraz nový cyklus otvorila práve proti Španielsku vo štvrtok v Belehrade.

Zápas sa skončil bezgólovou remízou a po všetkom, čo sme v posledných dvoch rokoch sledovali, môžeme konštatovať, že toto ešte bolo aj slušne.

Treba však byť objektívny a konštatovať, že sme ďaleko od úrovne najlepších európskych selekcií – aj v stretnutí so Španielskom naši boli v podradenej úlohe, čo predovšetkým potvrdzuje štatistika. Napríklad naši loptu u seba mali len 32 percent aktívnej hry, oveľa menej útočili a strieľali na bránu súpera.

Potešujúce je to, že hráči, ktorí dostali príležitosť, zohrali naozaj dobre, predovšetkým sa to vzťahuje na Birmančevića, ale aj Samardžića, tiež Ilića.

Vynikol aj kapitán Milenković a o tom, že na úrovni aj tentoraz boli brankár Rajković a obranca Pavlović, slová ani netreba mrhať.

Získali sme vzácny bod v našom prvom zápase v elitnej triede Ligy národov, s právom by sme mohli byť o štipku optimistickejší, ale v žiadnom prípade nie euforickí. Lebo priestor na to nie je, jeden solídnejší zápas proti futbalovej veľmoci nemôže zmeniť fakty, že je tento šport v našich selekciách v probléme. O čom sme veru neraz aj písali.

Je na čase zmena generácie?!

K tomuto treba pridať aj správu, že spomenutí futbalisti by mali byť nositeľmi hry aj ďalej. Tadić sa s A tímom rozlúčil, Mitrović a Sergej Milinković Savić sú zranení a nemohli hrať.

Prajeme im všetko najlepšie a rýchle zotavenie, ale možno by sa skutočne malo uvažovať aj o tom, aby sa im zavďačilo za to, čo dosiahli a do reprezentácie ich viac nevolať.

Zvlášť to platí pre Sergeja, ktorý v drese reprezentácie nikdy neponúkol takmer nič a ruku na srdce – na zápasoch zapríčinil viac škody, ako čo bol osožný.

Mitrović je legenda reprezentácie, absolútny rekordér na zozname strelcov, ale je vidno, že hra v saudskej lige vplýva na neho. Tiež dobre vieme, že ani skôr populárny Mitar nebol v ktovieakej kondícii a veru do konca zápasov už fakticky jeho energia bola na minime.

Preto by sme sa mali orientovať na tých, ktorým záleží a ktorí skutočne bojujú. Vlahović na Majstrovstvách Európy bol jeden zo slabších, ale v A selekcii by veru mal byť. Pravdepodobne by jeho význam maximálne bol viditeľný, keď by neospravedlnene nebol v tieni Mitrovića.

Už v stretnutí s Dánskom v nedeľu za chotárom budeme vidieť, či sa skutočne niečo hýbe, alebo výkon so Španielskom bol len bleskom nášho futbalu.

Na samotný záver jedna zaujímavosť a kuriozita – v rámci D triedy Ligy národov San Marína výsledkom 1 : 0 porazilo Lichtenštajnsko, a tak dosiahlo svoj prvý triumf v dejinách krajiny v oficiálnych zápasoch. Radosť po triumfe v tejto malej krajine bola ohromná… V tom je vlastne čaro tejto krásnej hry.