Zamat a meč

13.feb 2019

Zamat a meč

Nadovšetko miluj rodný jazyk, svoju reč. Je zamat a je meč… Citujeme básnika Miroslava Válka v ústrety ďalšiemu Medzinárodnému dňu materinského jazyka. V nádeji, že tieto verše budú overovať aj budúce generácie vojvodinských Slovákov…

V deprimujúcom ovzduší neutíchajúcej migrácie našich spoluobčanov, najčastejšie na Slovensko, zaujali nás povzbudzujúce konštatácie z prvého zasadnutia Výboru pre vzdelávanie NRSNM: v tomto školskom roku kvitovali významné zvýšenie počtu žiakov zapojených do výučby voliteľného predmetu Slovenčina s prvkami národnej kultúry. Trochu nám to nadšenie naštrbilo vysvetlenie Svetlany Zolňanovej, koordinátorky VPV a členky Výkonnej rady NRSNM poverenej oblasťou vzdelávania, že ide vlastne o anketovanie žiakov podľa novej reformy. A keďže sa informatika stala povinným predmetom v 5. a 6. ročníku, teda nie je viac pri výbere voliteľných predmetov konkurentom materinskému jazyku s prvkami národnej kultúry (ktorý sa dokonca dostal podľa rozhodnutia ministerstva na osobitný anketový lístok), záujemcov o tento predmet a samým tým aj o slovenský jazyk je viac. Samozrejme, tento posun v pozitívnom smere teší. A aj ďalej sa pracuje na utužovaní národného povedomia, finančne sa motivujú učitelia, ktorí majú na starosti tento predmet, žiakom sa delia bezplatné učebnice, organizujú sa tábory pre tieto deti, jednodňové výlety napríklad i do Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Viditeľné sú i výsledky v teréne: tam, kde sa za finančnej podpory NRSNM organizovali hodiny slovenčiny v materských školách, konkrétne v Čelareve, Báčskej Palanke, Bielom Blate, Novom Sade, je v prvých ročníkoch základnej školy viac prihlásených Slovákov, ako to bývalo skôr. Teda čelí sa zhubným následkom vysťahovalectva všetkými disponujúcimi prostriedkami.

A črtá sa aj ďalší. Zatiaľ je to návrh či odporúčanie VPV, zaujať spoločné stanovisko, aby naše školy neposkytovali priestor a čas zo svojho vyučovacieho procesu na prezentovanie stredných škôl zo Slovenska. Na budúci týždeň to bude prezentované aj na Aktíve riaditeľov škôl so slovenským vyučovacím jazykom. Podľa slov koordinátorky Zolňanovej trpí tým náš vyučovací proces, po tomto nábore naše 14- a 15-ročné deti odchádzajú na Slovensko a ich návratnosť je minimálna alebo nijaká. A čo je v tejto situácii podľa informácií z terénu najhoršie: v takých prípadoch potom odchádzajú aj rodičia, teda celá rodina…

Predovšetkým sa budú malým maturantom odporúčať naše slovenské triedy v stredných školách, ktoré máme k dispozícii (gymnáziá v Petrovci a Kovačici, zdravotnícka škola v Novom Sade) a je tu aj výučba slovenčiny ako fakultatívneho predmetu v Novom Sade (na Gymnáziu Jovana Jovanovića Zmaja), tiež v stredných školách v Báčskej Palanke, Starej Pazove, Kovačici. Na motiváciu v tomto smere sa bude dbať i pri prideľovaní odporúčaní na štipendium vlády Slovenskej republiky, komisia pre štipendiá VPV navrhuje zmeny pri udeľovaní štipendií NRSNM stredoškolákom, teda aby sa prideľovali rovnoprávne do všetkých prostredí v Srbsku, kde je výučba v slovenskom jazyku. Už z týchto plánov vidieť, že sa rozmýšľa o tých, čo tu ešte zostali, zostávajú a dorastajú.

A je tu i tá dosť vzdialená vízia slovenského centra v Novom Sade, kde by boli aj ubytovacie kapacity pre slovenských stredoškolákov a študentov. Chceme veriť, že ich naplno využijú tí žiaci, čo teraz skúmajú tajomstvo zamatu a meča rodného jazyka v škôlkach a základných školách.

A. FRANCISTYOVÁ
A. FRANCISTYOVÁ

ANNA FRANCISTYOVÁ (1962) V NVU Hlas ľudu je zamestnaná od roku 1985. Najprv pôsobila v redakcii mládežníckeho časopisu Vzlet, kde bola i zástupkyňou hlavnej redaktorky a úradujúcou šéfredaktorkou. Od roku 1994 pôsobí v redakcii Hlasu ľudu, od roku 1995 ako redaktorka kultúrnej rubriky a toho času je i zástupkyňou zodpovedného redaktora Hlasu ľudu. Je nositeľkou niekoľkých ročných cien Hlasu ľudu. Kontakt: francistyova@hl.rs