Zbožňujem energiu spoločných aktivít

Pred sebou máme múdru, šikovnú, ambicióznu a krásnu ženu. Už dlhšie plánovaný rozhovor so Zdenkou Valentovou-Belićovou (1975), selenčskou rodáčkou, teraz Novosadčankou, zakotvil pri štyroch otázkach ušitých pre novú šéfredaktorku Nového života. Ako dlhoročná pracovníčka v Mestskej knižnici v Novom Sade, prekladateľka a spisovateľka má dobrý a profesionálny prehľad v knižných novinkách, aj v poslaní nášho časopisu pre literatúru a kultúru Nový život. Preto sme správu o jej vymenovaní na post šéfredaktorky prijali ako to najlogickejšie riešenie. Srdečné gratulácie našej spolubesedníčke a už sú tu pripravené otázky na telo…

– V tejto chvíli sme si spomenuli na tvoje otázky zo začiatku minuloročného zdôvodnenia Ceny časopisu Nový život, ktoré si položila sama sebe: Čo je to Nový život? Pre koho je? Od koho je?… Máš už na ne odpovede?

– Nový život je eminentný časopis pre literatúru a kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý nielen zhŕňa a prezentuje špičkové umenie, ale aj podnecuje súčasných autorov k tvorbe a písaniu a podporuje literárnokritické a umelecko-kritické myslenie, pestujúc si tak duchovne a umelecky vyspelých čitateľov a sofistikovaných recipientov. To, čo mu dáva výsadné postavenie, je chýrečná trojkontextovosť nášho národnostného spoločenstva, lebo sa zapája a v sebe prepája aj kontexty srbskej, vojvodinskej, ale aj celonárodnej slovenskej literatúry. O Novom živote možno hovoriť ako o malom ostrovčeku na otvorenom mori, lebo sa nezaoberá populistickými témami a komerčnou kultúrou, k nemu sa dostane menší počet čitateľov, ktorých táto oblasť a témy zaujmú, ale ja osobne ho radšej chápem ako malé ohnivko, na ktoré nadväzujú dlhé a ďalekosiahle reťazce kultúrnych kontextov v rôznych smeroch. Túto nadväznosť a ďalekosiahlosť si treba vydobýjať, to nechodí samo po sebe.

Jedna z prvoradých tém, ktorú by sme si mohli nastoliť v súvislosti s postavením a koncepciou Nového života, je otázka, či je Nový život vedecký časopis, a prečo sa nenachádza na zozname takzvanej sci listiny Ministerstva vedy, ak si na túto kategóriu obsahom, formou, koncepciou, dlhou tradíciou publikovania nárokuje? Prípušťam, že to môže byť témou  diskusie. Chcela by som sa venovať tejto otázke.

Je pravda, že po celý život mám blízko k slovenskej vojvodinskej literatúre, ale aj jazyku, kultúre a umeniu vôbec. Roky úspešne spolupracujem s početnými spisovateľmi, vydavateľstvami, literárnymi festivalmi a časopismi tak na Slovensku, ako aj v Srbsku. Vo chvíli vymenovania za šéfredaktorku Nového života som si uvedomila, že doma mám čísla tohto časopisu tridsať rokov dozadu.

– Do akej miery a či vôbec mieniš meniť redakčnú politiku tohto nášho literárneho časopisu, prípadne modifikovať rubriky, podrubriky…? Uvidíme prípadné zmeny už v tomto prvom dvojčísle Nového života?

– To, čo je na Novom živote najhodnotnejšie, je jeho dlhá tradícia a pevná koncepcia. Predo mnou sa tomuto veľmi seriózne a odovzdane venoval celý rad odborníkov a oni vytvorili časopis, aký dnes poznáme.

Avšak je isté, že sa koncepcia časopisu bude meniť –  presnejšie dopĺňať – ale nie radikálne teraz v prvom čísle, tu len čiastočne… Informácia o šéfredaktorskom poste je aj pre mňa nová, nedovolila by som si za dva týždne vyhŕknuť koncepciu, ktorá popiera ich premyslené úsilie. Dám si záležať a budem sa snažiť každú chvíľu obmieňať ľudí, témy, rubriky… Nebudem sa určite držať zásady, že to, čo si raz určíš, tak to musí byť vždy – nič nemusí byť navždy, najmä nie to, čo je a má byť živé, aktívne a prečo nie aj atraktívne…

Pravda je, že Nový život veľmi potrebuje nové témy a nových prispievateľov, predovšetkým z radu študentov – mladých kvalitných odborníkov a intelektuálov, ktorých na Slovensku v tejto chvíli máme dosť. Nie je nič horšie, ako keď niečo ustrnie a pomaly zaspí. Aj na tomto by som chcela pracovať… Za posledné tri týždne si na túto tému intenzívne e-mailujem s mnohými potenciálnymi spolupracovníkmi. Už v prvom čísle sa zjavia mená autorov, ktorí dosiaľ v Novom živote nepublikovali a oslovení veľmi pozitívne odreagovali. Zbožňujem tú energiu spoločných aktivít a predsavzatí, dúfam, že som na dobrej ceste a že práve to jednému médiu dáva život. Nechcela by som, aby tieto moje slová zneli príliš vzletne, ale je to asi vec osobného temperamentu.

– S ohľadom na to, že sa už 15 rokov venuješ neľahkej prekladateľskej práci, ovplyvní táto tvoja – veríme, že i srdcová záležitosť budúcnosť časopisu? Dostanú preklady možno viac priestoru?

– Preklady boli stále zastúpené na stránkach časopisu, ale je pravda, že sa nepísalo o prekladateľstve. Pripúšťam, že je to možné, lebo kto z nás dokáže uniknúť od seba? Som tej mienky, že je prekladateľstvo neoprávnene zanedbané a podcenené ako druh tvorby. Predstavte si klaňačku po divadelnom predstavení: všetci aktéri vyjdú pred obecenstvo, aby im vyjadrilo poctu potleskom, od režiséra po šepkára – okrem prekladateľa. A pritom nebyť jeho, to dielo by neexistovalo. Alebo otázka, ako by vyzerali dejiny kultúry, umenia a literatúry, keby sme poznali len a len to, čo je napísané v našom jazyku – teda keby sme nepoznali nič, začnúc od Biblie až po súčasné umenie. Uznáte, že sme takto omnoho bohatší. Mienim, že by sa – determinovaný i svojím podnázvom – časopis mal omnoho viac venovať aj iným oblastiam kultúry: kultúrnej histórii, divadelníctvu, hudbe, výtvarníctvu, filmu, neupúšťajúc od toho, že je to predovšetkým literárny časopis.

– Pred tebou sa v úlohe šéfredaktorov Nového života vystriedalo 11 ľudí a boli to sami chlapi. Si prvá dáma. A s akými pocitmi, výzvami, obavami či presvedčeniami si prijala toto žezlo?

– Samozrejme, že som na tento fakt úprimne hrdá, rada hovorím takto otvorene a bez pretvarovania. Riaditeľ SVC mi v žarte hovorí „prvá dáma slovenskej vojvodinskej literatúry“ a ja som mu za tento prívlastok veľmi povďačná. Súčasne si však uvedomujem, že v tom nie je žiadna revolúcia. Súvisí to so širšími spoločenskými procesmi, takzvanou feminizáciou niektorých povolaní, podobne ako je to v školstve a v žurnalistike. Postupne sa týmito povolaniami začínajú zaoberať prevažne ženy. Feministky to dávajú do súvisu s ubúdaním financií v týchto oblastiach a „migráciou“ mužov do oblasti politiky, moci a podnikateľstva, ale aj tých vysvetlení môže byť viac… Už si to predstavujem ako tému jedného z budúcich čísel Nového života.

Anna Francistyová