Ženská basketbalová reprezentácia neprekročila skupinu na šampionáte Európy

Nadávno sme informovali o začiatku Majstrovstvách Európy v ženskom basketbale. Toto podujatie sa už dostalo po prvé eliminačné kolá a práve v utorok sú na programe aj prvé štvrťfinálové zápasy: Francúzsko – Litva a neskoršie Taliansko – Turecko. Zostávajúce štvrťfinálové duely sa budú hrať zajtra, pričom sa stretnú Španielsko – Česko a Belgicko – Nemecko.

Vidno teda, že medzi štvrťfinalistami nie je Srbsko, reprezentácia, ktorá na predchádzajúcich turnajoch pravidelne hrávala v eliminačných kolách. V čerstvej pamäti máme aj tituly majsteriek Európy z rokov 2015 a 2021. Preto eliminácia už po prvom kole a nepríjemné skóre bez triumfu a s tromi prehrami musia spustiť alarm (aj) v tomto našom športe.

Pravda, došlo k zmene generácie, v tíme už niekoľko rokov nie sú Sonja Vasićová a Jelena Brooksová, sestry Dabovićove či niektoré iné basketbalistky.

Vedúcimi na tohtoročnom podujatí boli už predsa skúsená, dokonca veteránka Yvonne Andersonová a mladšia Jovana Nogićová. Práve tieto dve hráčky boli našimi najlepšími v troch zápasoch; proti Slovinsku v poslednom kole, keď sme už nemali žiadnu šancu na postup, sa k nim pridala aj Dugalićová a tým vlastne aj končíme.

Nemožno za všetko viniť len generačnú zmenu; čosi systémové sa za tým musí skrývať. Podobne ako basketbalistky na Majstrovstvách Európy, už roky prežívajú aj seniorské hádzanárske reprezentácie, tiež futbalová, ktorá nás už dlhšie nevie potešiť (štyri body zo začiatku kvalifikácie na Mundial 2026 by nesmeli vytvoriť žiadne ilúzie). Obozretní musíme byť aj v kontexte vodnopólovej reprezentácie, ktorá síce získala tri olympijské zlaté medaily po sebe, no je očividné, že aj tento náš, možno aj najúspešnejší šport, poznačujú nemilé chvíle.

Tak aj basketbalistky dosiahli najslabší výkon po roku 2009. Ani relatívne vysoké umiestnenie v rebríčku FIBA neprinieslo nič, keďže v nadchádzajúcom období môžeme očakávať pokles aj v tomto kontexte. Preto nemáme šancu vystúpiť na basketbalových Majstrovstvách sveta, ktoré sa budúci rok uskutočnia v Nemecku.

Bude to zvláštne, lebo naša ženská reprezentácia dlho budovala svoju reputáciu, získavala majstrovské tituly na kontinentálnych podujatiach a v Riu v roku 2016 bola vybojovaná bronzová medaila vo veľmi silnej konkurencii. Generácia Vasićovej potvrdila svoju kvalitu aj v Tokiu v roku 2021, keď sa druhýkrát po sebe prebojovala do semifinále olympijských hier.

Vtedy Sonja povedala dosť, rozlúčila sa s reprezentáciou a už vtedy sa začali črtať menej príjemné situácie. Posledné momenty tej silnej a kvalitnej selekcie prišli na Majstrovstvách sveta 2022, ME 2023 a na Olympijských hrách v Paríži, keď Srbsko vypadalo vo štvrťfinále. Už vtedy bolo jasné, že zenit máme za sebou, no realita spojená s tohtoročným šampionátom Starého kontinentu je aj tak trpká a nepríjemná.

Ako si zvykáme na všetko, zvykneme si azda aj na to, že naša ženská reprezentácia vypadla z kategórie najlepších a asi uplynie mnoho času, kým sa opäť dostane tam, kde bola nedávno. Trénerka Marina Maljkovićová bola úprimná a jasné po prehrách na ME dala najavo, že toto je naše aktuálne maximum.

A nemalo by tak byť. Prečo si dovoľujeme tak ľahko zbúrať niečo, čo je skutočne dobré, čo má perspektívu? Prečo by sme neinvestovali do toho, čo prináša všeobecný osoh? Prečo by najširšia mladá generácia, ktorá len dorastá, nemala za príklad (aj) úspešných športovcov, ktorí by ich stále viac motivovali venovať sa cnostiam? Z druhej strany si pestujeme burinu, ktorá nekontrolovane rastie a dáva nám za príklad čo?!