Predseda Pokrajinskej vlády Igor Mirović odovzdal dnes zmluvy o spolufinancovaní riaditeľom mediálnych ustanovizní, ktoré vydávajú noviny a časopisy v jazykoch národnostných menšín.
V príhovore zdôraznil, že v roku 2016 na tieto účely bolo vyčlenené vyše 260 miliónov dinárov, vlani 390 a v tomto roku 490 miliónov dinárov. Ako povedal, týmto sa ukazuje vysoký stupeň zodpovednosti Pokrajinskej vlády pre nehatené vydávanie novín a časopisov v jazykoch národnostných menšín a tú zodpovednosť budú prejavovať aj do budúcna.
Zdôraznil, že tento model priameho dotovania je jedinečný nielen v regionálnom, ale aj v európskom rámci.
„Môžeme byť na to hrdí a malo by to byť opatrenie, ktoré predstavuje samotnú podstatu Vojvodiny a celej našej krajiny, opatrenie, ktoré vlastne hovorí o najdôležitejšom pilieri, na ktorom stojí naša spoločnosť, a to je jednota a vzájomné porozumenie väčšinového srbského národa s národnostnými menšinami,“ zdôraznil Mirović.
Financie dostala aj NVU Hlas ľudu. Riaditeľka ustanovizne Milana Arňašová Radićová sa pochvalne zmienila o prostriedkoch, zdôrazňujúc pritom ústretovosť Pokrajinskej vlády, ktorá každoročne dbá o potrebách mediálnych ustanovizní, zvyšuje prostriedky a sleduje zmeny na trhu.
„Keďže všetci my máme aj webové stránky, ktoré by sme chceli ďalej rozvíjať, navrhla som, aby sme mali spoločné stretnutie a pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Dragana Miloševićová tento návrh akceptovala. Verím, že čoskoro budeme mať toto stretnutie, na ktorom prezentujeme svoje plány, a takisto, že rezortný sekretariát bude mať pochopenia ako aj doteraz,“ povedala Arňašová Radićová.
Prostriedky dostala aj ustanovizeň Ruske slovo. Jej riaditeľ Boris Varga ocenil, že je ustanovizeň spokojná s finančnou podporou, keďže, ako povedal, existujú aspoň dva problémy, ktoré sa dotkli nielen novín v jazykoch národnostných menšín, ale aj ostatných médií: „Je to vojna na Ukrajine, ktorá zvýšila ceny surovín a teda aj papiera, ktorého cena sa zvýšila za viac ako 30 percent, a druhým problémom je dvojciferná inflácia, ktorú sme mali vlani a ktorá vplývala na to, aby časť prostriedkov, objektívne povedané, zmizla. Podpora je veľmi významná, rovnako ako aj každý rok. Bez pomoci štátu informovanie v rusínskom jazyku na tejto úrovni by nebolo možné.“
Zmluvy dostalo 9 vydavateľských ustanovizní: Magyár Szó, Hét Nap, Hlas ľudu, Libertatea, Ruske slovo, Hrvatska riječ, Bunjevačke novine, Makedonski informativni centar a Ridne slovo.