Vyhodnotenie výsledkov 50. ročníka literárnej súťaže slovensky píšucich autorov do 18 rokov ohraničil dátum 11. – 12. jún 2015. V tomto termíne sa v Kežmarku stretli úspešní autori s organizátormi aj s porotcami na slávnostnom oceňovaní i na seminároch tvorivého písania. Do tohoročnej súťaže poslalo 469 autorov spolu 928 literárnych textov. Boli medzi nimi aj autorky zo Srbska: 13-ročná Milinka Strejčeková zo Starej Pazovy; 8-ročná Naďa Marčoková a 11-ročná Nina Marčoková z Kysáča.
Ján Petrík, predseda poroty, ktorá hodnotila texty autorov zo zahraničia, okrem iného, napísal:
„V kategórii slovenských žiakov a študentov žijúcich v zahraničí sa tohto roku vo všetkých kategóriách zúčastnilo 5 súťažiacich, tentoraz s 5 prácami. Literárna kvalita ich príspevkov zodpovedala jazykovému prostrediu, v ktorom žijú a dostupnosti literatúry, z ktorej čerpajú svoje autorské skúsenosti.“
Zo zborníka 50 rokov Literárneho Kežmarku, ktorý z príspevkov M. Andričíka, J. Ferenčáka, G. Kantorkovej, J. Kredátusa, Z. Matlákovej a J. Petríka zostavila historička PhDr. Nora Baráthová, vyberám niektoré údaje o slovensky píšucich autoroch zo zahraničia, ktorí začali posielať svoje texty v roku 1992 (XXVII. ročník LK). Nasledujúce štyri roky porota neurčila ich poradie. Stalo sa tak až v roku 1996 (XXXI. ročník LK), v ktorom boli ocenení slovensky píšuci autori žijúci vo vtedajšej Juhoslávii.
V 3. kategórii stredných škôl získala 1. miesto v poézii Miroslava Dudková z Nového Sadu a v tej istej kategórii za prózu Anna Šimáková, tiež z Nového Sadu. V kategórii základných škôl získala 1. miesto Irena Pešková, Hložany.
Všetci ďalej uvádzaní autori získali vo svojej kategórii prvé miesto.
XXXII. LK 1997
Poézia: ZŠ – Anna Francistyová, Nový Sad
SŠ – Miroslava Dudková, Nový Sad
Próza: ZŠ – Jasmina Konstantinovićová, Nový Sad
XXXIII. LK 1998
Základné školy zo Slovenska v tomto roku nesúťažili, ale zo zahraničia áno. Ocenení boli: 1. kategória základných škôl Ivana Jašová, Hložany, a v 3. kategórii stredných škôl Miroslava Dudková, Nový Sad. Obidve autorky poslali do súťaže básne.
XXXIV. LK 1999
Ocenenie nezískal žiadny autor.
XXXV. LK 2000
Próza: ZŠ – 2. kat. Taňa Privizerová, Kysáč
SŠ – Viera Tárnociová, Báčsky Petrovec
V rokoch 2001, 2002 a 2003 slovensky píšuci autori zo zahraničia nesúťažili.
V roku 2004 (XXXIX. LK) vo všetkých troch kategóriách nebolo určené umiestnenie; súťažiaci získali iba ocenenia.
V roku 2005 (XL. LK) Slováci žijúci v zahraničí nesúťažili.
V rokoch 2006, 2007 a 2008 vo všetkých troch kategóriách porotcovia neurčili poradie; súťažiaci získali iba ocenenie.
XLIV. LK 2009
Od tohto ročníka je uvádzanou domovskou krajinou Srbsko.
Poézia: ZŠ – 2. kat. – Jarmila Čapeľová, Selenča
Próza: ZŠ – 2. kat. – Natália Pažitnajiová, Selenča
SŠ – Andrea Bobáčeková, Báčsky Petrovec
XLV. LK 2010
Poézia: SŠ – Mária Kotvášová, Kovačica
XLVI. LK 2011
Próza: SŠ – Filip Omasta, Báčsky Petrovec
XLVII. LK 2012
Vo všetkých troch kategóriách nebolo určené umiestnenie, boli dané iba ocenenia.
XLVIII. LK 2013
Poézia: ZŠ – 1. kat. Nina Marčoková, Kysáč
Próza: ZŠ – 1. kat. Nina Marčoková, Kysáč
2. kat. Martina Pintírová, Pivnica
IL. LK 2014
Poézia: ZŠ – 1. kat. Tea Pudelková, Pivnica
2. kat. Irena Kolárová, Susek
Próza: ZŠ – 1. kat. Estera Zajacová, Pivnica
2. kat. Rebeka Majdlíková, Padina
L. LK 2015
Poézia: ZŠ – 2. kat. Milina Strejčeková, Stará Pazova
Próza: ZŠ – 1. kat. Nina Marčoková, Kysáč
(Naďa Marčoková, Kysáč, získala v tejto kategórii 2. miesto).
Literárne texty autorov zo zahraničia v tomto jubilejnom ročníku hodnotila porota v zložení: PhDr. P. Karpinský, PhD., Mgr. Júlia Čurillová a J. Petrík (predseda poroty).
Slovensky píšuci autori spoza hraníc Slovenska z rôznych dôvodov na vyhodnotenie väčšinou nepricestovali. O to prekvapivejšie bolo moje, v poradí druhé, stretnutie s poetkou Miroslavou Dudkovou z Nového Sadu, ktorá získala v Literárnych Kežmarkoch niekoľko ocenení. Bolo to na prezentácii antológie slovensky píšucich autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska s názvom Plášť bohyne (2012), ktorú zostavila vynikajúca poetka, prozaička a publicistka Viera Benková. Tam sme zistili, že súčasťou publikácie sú Mirkine i moje básne.
Ako si na Literárne Kežmarky spomína Miroslava Dudková:
„K poézii som mala blízky vzťah už od malička. Otec ju písal, mama recitovala, a tak som prirodzene a takmer bez toho, aby som si to všimla, začala najprv nielen čítať, ale aj analyzovať básne, recitovať ich a neskôr písať. Ako pätnásťročná som napísala svoju prvú báseň. Ukázala som ju otcovi. Veľmi ma prekvapilo, keď mi otec navrhol, že tú báseň môžeme poslať do súťaže Literárny Kežmarok. Ešte väčšmi som bola prekvapená, keď som sa dozvedela, že boli ocenené. To mi dalo odvahu v písaní pokračovať. Svoje myšlienky vo veršoch som posielala ešte ďalšie tri roky a vždy boli ocenené. Nezdalo sa mi, že je to možné. Skôr som mala pocit, že je to preto, lebo zo zahraničia možno nikto iný svoje básne neposiela.
Na vyhodnotení som bola len raz v roku 1996. Bol to krásny zážitok pre mňa mať tú možnosť počúvať, vidieť, zoznámiť sa s významnými básnikmi. Kežmarok som už poznala, viackrát som ho navštívila v rámci výletov Spiša a okolia. Takmer každé leto sme s rodinou trávili na Spiši, odkiaľ pochádza mama. No počas Literárneho Kežmarku to bolo iné. Zdalo sa mi, že celé mestečko dýchalo tajomnou krásou literatúry, že každý človek, ktorého som stretla, miluje knihy. Bola som tiež šťastná, že zároveň môžem počuť tvorbu iných mladých autorov. Z nich som si zapamätala Jakuba Nvotu a jeho vtipný text. (Neskôr sme sa stretli na VŠMU, kde sme v rovnakom čase študovali.)
Literárny Kežmarok bol pre mňa významným medzníkom v rozmýšľaní o poézii, dodal mi odvahu a sebavedomie v písaní. Prajem mu do ďalších rokov veľa talentovaných autorov a nadšencov a ešte aspoň ďalších päťdesiat rokov existencie.“
Zlata Matláková