53. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve

10.júl 2018

53. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve

Včera večer sa zo Slovenska vrátilo niekoľko skupín spolkárov z radu Slovákov žijúcich v Srbsku. Z Detvy, ktorá v dňoch uplynulého víkendu znovu a zase dýchala hudbou, spevom a tancom. Kde sa prezentovalo približne 1500 účastníkov zo Slovenska a zahraničia vo viac než 10 scénických a iných programoch. Aj 53. Folklórne slávnosti pod Poľanou nadchli niekoľko tisícok návštevníkov zblízka i ďaleka. Zapísali sa ich protagonistom a obecenstvu do vedomia ako jedinečný sviatok ľudovej tvorby a umenia, ako vzácny kamienok kultúrnej mozaiky slovenského národa. Ktorého veľká časť je roztrúsená v celom svete.

Klasy zo Starej Pazovy

Počas troch festivalových dní občas pršalo. Dážď iba čiastočne pozmenil celkovú tvár tohtoročnej Detvy. Na kráse a hĺbke zážitku neubral ani za máčny mak.

Z ponuky zahraničných Slovákov

Kovačický Rozmarín

Na ústrednom javisku rozkošného detvianskeho amfiteátra v rámci 45. Krajanskej nedele sme videli program pod názvom Čas plných komôr. Vystúpili súbory, skupiny a sólisti z radu Slovákov žijúcich v zahraničí: Nádeje z Paríža (Francúzsko), Cerovina z Čerpotoku (Rumunsko), Hajduky a Vyšné Lapše (Poľsko), Klasy Stará Pazova a Rozmarín Kovačica (Srbsko), Fogáš Ostrava (Česko), Zornica Jača (Maďarsko) a FS Fraňo Strapač z Markovca Našického (Chorvátsko).

Čerpotok: Varenie lekváru

Zahraniční Slováci sa predstavili aj v rámci 5. ročníka podujatia známeho pod názvom Krajanský dvor. Okrem folklórnych čísel pri viac než 20 stánkoch ponúkali ľudové výrobky a tradičné jedlá a prezentovali sa aj niekoľkými dielňami a rôznymi ukážkami ľudovej tvorivosti.

Krajanskú nedeľu a Krajanský dvor otvoril predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo. Záverom na Jarmočnej scéne udelil ďakovné listy predstaviteľom všetkých zúčastnených krajanských spolkov, súborov a skupín. Bodku za krajanským programom Poďakovanie v krajanskom dvore dala dievčenská spevácka skupina z Kovačice piesňou Po nábreží…

Na hlavnej scéne a vedľa nej

Udeľovanie ďakovných listov

Pravda, okrem krajanov sa na hlavnej scéne amfiteátra predstavili aj hudobníci, speváci a tanečníci zo Stredného Slovenska a iných častí krajiny, V piatok tu bol program Z lona Poľany – Milan Križo a Poklona vôni domova.

Po nábreží…

V sobotu publikum tlieskalo ďalším výborným programom. Najprv vystúpili najmladší folkloristi pod hlavičkou Ja nič, ja muzikant a po nich nasledoval Vrch Hrona. Humor v obyčajoch a vo všednom živote ľudí bol zabalený v názve Všeliaké cigánstva a žarty. Domáce, detvianske kolektívy sa predstavili v programe Detvani, Detvani. Tohtoročnú rozospievanú a roztancovanú Detvu uzavrel záverečný program Keď sme sa tak zišli…

Nariekanie nad Urbanom

Okrem spomenutých v areáli amfiteátra a v kultúrnych zariadeniach v Detve sa konal celý rad nescénických programov. Spomeňme len názvy niektorých: Jarmok tradičných ľudových remesiel, Salaš na Detve, Gajdošský dvor, Dvor u Detvanov…

Ľudová hudba

Jednou z najnavštívenejších častí 53. FSP bola nesporne prezentácia, ochutnávka a predaj gastronomických špecialít krajanov z viacerých krajín – Tradičné jedlá a remeslá Slovákov v zahraničí. Túto ako i ďalšiu časť – Tradičná kultúra Slovákov v zahraničí – pripravila Milina Sklabinská a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Znalecky ich moderoval Ľudovít Pomichal.

Organizátori kujú nové plány

Aradáčske herovky

Spoluorganizátormi 53. FSP boli mesto Detva, ÚSŽZ a Podpolianske osvetové stredisko vo Zvolene. Tohtoročné slávnosti sa konali pod záštitou Miroslava Lajčáka, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

Kto nebol na tohtoročnej Detve, môže sa chystať na jej 54. vydanie, keď téma Krajanskej nedele bude znieť Pastierska kultúra krajanov. Nuž, ak vám chutí koktail gastronomických špecialít, krásnej ľudovej hudby, spevu a dobrej nálady, nech sa páči: Podpoľanie a organizátori jedného z najväčších slovenských festivalov vás čakajú s otvorenou náručou.

Záverečný obraz 53. FSP v Detve

  

J. BARTOŠ
J. BARTOŠ

BARTOŠ, JURAJ (1955) Pracuje ako novinár redaktor v týždenníku Hlas ľudu, kde bol šéfredaktorom v obdobiach 1990 – 1991 a 2000 – 2005. V čele mládežníckeho časopisu Vzlet pôsobil v období 1993 – 1997. Spolupracoval so slovenskými redakciami Rádia Nový Sad, Televízie Nový Sad, bol pri zakladaní TV Petrovec, tiež členom redakcie časopisu pre deti Zornička. Vydal knižku básní a próz pre deti Poď, kým ešte smieme (2005). Získal niekoľko ročných novinárskych cien Hlasu ľudu a Cenu Zorničky za básne a prózy. Je ženatý, má dvoch synov. Kontakt: bartos@hl.rs