Michal Bíreš (1975) z Kovačice patrí do súčasnej generácie slovenských vojvodinských básnikov, ktorá prináša určitú novú senzibilitu do našej literatúry. Prvá básnická zbierka Juliette mu vyšla roku 2011 a v minulom roku vydal po srbsky svoju druhú knihu poézie s názvom Komplikovano lutanje (Komplikované blúdenie).
Kedy a pod akým vplyvom ste začali písať poéziu? V mladosti ste sa zaoberali aj hudbou – v akej miere hudba inšpirovala (a inšpiruje) vaše poetické práce?
– Hudba a umenie formovali môj celkový pohľad na skutočnosť a moju senzibilitu, ktorou chápem okolitý svet. Už ako šesťročný chlapec počúval som hudbu skupín The Beatles, Rolling Stones, Pink Floyd… So staršou sestrou som navštevoval – vtedajší obchodný dom v Kovačici, ktorý bol na ten čas prekvapujúco dobre vybavený gramofónovými platňami, aké sa vtedy ináč nachádzali vo všetkých svetových metropolách. Neskoršie som sa zoznámil aj s inými hudobnými žánrami a už ako dvanásťročný objavil som belehradskú Novú vlnu, ktorej zvuk a spôsob rozmýšľania ma ovplyvnili navždy. Poéziu som začal vážne pociťovať vďaka prednáškam profesora Adama Svetlíka. Dobre sa pamätám, že keď som sa vrátil z prednášky do novosadského bytu, v ktorom som býval ako študent, verše začali jednoducho vychádzať zo mňa.
Prvý básnický cyklus ste publikovali ešte roku 1997 v časopise Nový život a po dlhšom období vám roku 2011 vyšla aj básnická zbierka Juliette. Ako sa to vlastne dialo?
– Po tých prednáškach profesora Svetlíka, v priebehu niekoľkých dní, kým ľudia vo večerných hodinách buchotali po hrncoch na znak protestu proti režimu Slobodana Miloševića, napísal som kompletnú skicu pre knihu Juliette. Keď som už považoval, že ten rukopis môžem niekomu aj ukázať, nabral som odvahu a odniesol som text profesorovi Miroslavovi Dudkovi, ktorý mi hneď poradil, aby som ho odniesol Víťazoslavovi Hroncovi. Ten potom tie básne uverejňoval v niekoľkých častiach v literárnom časopise Nový život a nakoniec vyšla básnická zbierka Juliette.
Básne z vašej aktuálnej, druhej básnickej zbierky Komplikovano lutanje odrážajú všeobecnú absurdnosť súčasnej doby. Recenzentka Nataša Bundalo Mikić dokonca napísala, že ide o poéziu, ktorá vyjadruje negáciu Básnika a negáciu existencie sveta… Ako sa pozeráte na takéto interpretácie vašej poézie?
– Kniha Komplikovano lutanje predstavuje osobitný príbeh a napísal som ju po srbsky preto, lebo som považoval, že v srbčine môžem omnoho vernejšie vyjadriť pocity, myšlienky a náhľady na život, alebo negáciu života ako javu, karikovanie alebo skrášľovanie reality. Tieto moje verše podobne chápe aj Nataša Bundalo Mikić, recenzentka knihy. Keď ide o interpretovanie tejto knihy, treba ju najprv prečítať.
Niektoré básne zo zbierky Komplikovano lutanje miestami pripomínajú štýl a senzibilitu textov piesní srbských rockerov, akými sú Branislav Babić Kebra (Obojeni program) alebo Zoran Kostić Cane (Partibrejkers, Škrtice). Sú to napríklad určité časti básní Plaža pčele dosada, Plastični komarci više nisu zujali alebo Matirani ljudi. Možno sa tento dojem získava práve preto, že zbierka je napísaná v srbčine…
– Ako som povedal na samom začiatku, hudba silne vplýva na môj štýl. Máte pravdu, že niektoré časti knihy – práve preto, lebo je napísaná v srbčine – môžu pripomínať verše Branislava Babića Kebru, ktorého tvorbu si veľmi vážim, ako aj hudbu jeho skupiny Obojeni program. A tiež Milana Mladenovića a jeho skupinu EKV. Do tejto spoločnosti, samozrejme, patrí aj Cane. Ale verše z knihy Komplikovano lutanje nemajú nič spoločné so spomenutými autormi.
V niekoľkých našich rozhovoroch ste spomenuli, že sledujete aj súčasnú americkú poéziu. Čím vás prilákala? Uviedli by ste niektorých amerických autorov, ktorých tvorba sa vám osobitne pozdáva?
– Americká poézia je konkrétna a pozerá sa na obyčajné veci z viacerých uhlov. Je pretenciózna veľmi jednoduchým spôsobom, a preto ma získala. Jestvuje veľmi veľa zaujímavých autorov v americkej poézii. Neverili by ste, ale prvým podnetom na napísanie knihy Komplikovano lutanje bol remix skladby Roses v podaní Imanbeka z Kazachstanu. Keď som jedného rána náhodou počul tú skladbu z rádia, jej zvuky vo mne vytvorili celkový obraz o básňach v tejto knihe. Na základe toho vidieť, že najneuveriteľnejšie veci a okolnosti môžu zrazu nasmerovať vaše myšlienky v celkom inom smere.
Koláž na obálke knižky Komplikovano lutanje pripomína tvorbu autorov vizuálnej poézie… Kto je autorom tejto ilustrácie? Zdá sa vám, že dobre korešponduje s vašimi básňami?
– Táto koláž bola mojou ideou a úspešne ju realizovala Senka Vlahovićová. Čitateľ by mal sám uzavrieť, prečo kružidlo nevytvára očakávanú čiaru.
Kniha Komplikovano lutanje uzrela svetlo sveta vďaka spoločnej realizácii Banátskeho kultúrneho centra v Novom Miloševe, Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci a združenia KOMAR v Kovačici.